Ako som písal v článku o fotkách, tak už mám za sebou jeden pokus o spoločnú fotku s Connorom LaCouveem. Minulý rok v Trenčíne sa nám to ale nepodarilo. Keď prišiel do Žiliny, potešil som sa, že bude šanca to napraviť. Bol som na pár zápasov, ale nikdy som nemal parťáka, ktorý by so mnou ostal po zápase a čakal na Connora, aby sme si fotku urobili, aj keď tomu výsledky nahrávali – bol som pri viacerých víťazstvách a zápasoch, ktoré Connor vychytal.
Sezóna už pokročila a povedal som si, že by som nerád premeškal túto šancu. Tak som sa rozhodol vyskúšať niečo, čo som urobil pred niekoľkými rokmi. Ako sa hovorí, ešte za kráľa Krčaha, keď spolu s Áčkom trénovali moji kamaráti z juniorky, ako napríklad Tomáš Ďurina a Patrik Zicho. Spoločne s Áčkom vtedy trénoval aj Marek Hrivík, ktorý vtedy pôsobil na farme NHL tímu New Yorku Rangers. Vtedy som sa odhodlal a šiel na tréning, aby som od Mareka získal autogram. Tento raz som sa rozhodol pre podobný krok – ísť na tréning a pokúsiť sa získať spoločnú fotku s Connorom.
Zhasnutí žurnalisti opäť pokope
Nechcel som tentokrát ísť na takúto akciu sám, a tak som oslovil môjho kamaráta Braňa, s ktorým už máme za sebou pár spoločných zážitkov. Braňo ochotne súhlasil, že pôjde so mnou, no mal jednu podmienku – taktiež chcel jednu fotku. Braňo je veľkým fanúšikom hokejistov z exotickejších hokejových krajín, a tak sa rozhodol využiť príležitosť na fotku s Kamilom Walegom, poľským hokejistom, ktorý momentálne pôsobí v Žiline. Dohodli sme sa, že ak bude príležitosť, rád ho s Kamilom odfotím.
Čo sme vôbec nečakali, bolo, že sa k nám pripojí aj náš kamarát Juro. Juro pochádza z Oravy, no nedávno sa presťahoval do Žiliny kvôli práci a práve mal voľno, takže sa k nám rád pridal. Tak sa stretla trojica, ktorá kedysi spolupracovala na športovej stránke Sportsnews4u.eu Táto stránka už síce dnes neexistuje, ale práve tam sme spoločne písali športové články a pravidelne spolupracovali. Jura som spoznal cez Braňa, keďže spolu pôsobili na stránkach fanklubu Euroranche, kde písali články o Colorade Avalanche. Stretnutie v Žiline bolo pre nás špeciálne – len druhýkrát sme sa stretli všetci traja pokope v kompletnej zostave.
Čo sa týka tréningu samotného, chalani sa ma pýtali, či nás naň vôbec pustia. Úprimne, ani ja som si nebol istý, ako to celé prebieha a či bude možné sledovať tréning. Pravda je však taká, že na žilinskom zimnom štadióne som už tak trochu známa tvár, takže som dúfal, že všetko bude v pohode. 😀
Keď sme dorazili na štadión, usadili sme sa za bránou ako traja králi. 😅 Vyzeralo to, že nás nikto nevyhodí, a ani sa to samozrejme nestalo. Počas tréningu ma dokonca prišiel pozdraviť Jožko Urdák, ktorého poznám už roky. Sledovanie tréningu sme si teda užili.
Zachránili nás čísla na prilbách
Ja som so spoznaním svojho hlavného objektu záujmu, teda Connora Lacouveeho, nemal žiadny problém. Connor je brankár, a brankárov si na tréningu všimnete hneď – podľa ich výstroja, masky či postavy. Počas celého tréningu som ho mal pod dohľadom, keďže bol v bráne najbližšie k nám. Jediný spôsob, ako by nám mohol ujsť, bolo, že by predčasne zišiel z ľadu, čo sa našťastie nestalo.
Naopak, Braňo mal trochu väčší problém identifikovať Kamila Walegu. Nemal totiž takú istú výhodu ako ja s Connorom. Zachránilo nás však, že sme sa orientovali podľa čísel na prilbách. Podľa nich sme si vedeli hráčov zaradiť. Ja som napríklad do tváre okamžite spoznal stálice ako Peťa Galamboša či Dana Gachulinca, no Kamila by som si bez čísla asi nevybavil.
Už som si zvykol na to, že pri stretnutiach s Braňom nie vždy prebieha všetko úplne hladko.😀 Má svoje chvíľky, a to sa opäť ukázalo aj teraz. Keď zbadal Kamila Walegu, začal naňho kričať spoza mantinelu: „Kamil!“ Bol presvedčený, že ho Kamil v ruchu tréningu nepočuje, ale ja som si všimol, ako sa Kamil jedným očkom pozrel naším smerom. 😀 Buchol som teda do Braňa a hovorím „Buď ticho, nerob hanbu!“ Ale už bolo asi neskoro.😂
Prešli sme ku striedačke a čakali, kým hráči zídu z ľadu, aby sme sa mohli odfotiť. Mali sme šťastie, lebo Kamil zišiel trošku skôr, takže sa mohlo stať, že by nám ušiel, ale boli sme už na mieste. Braňo sa nachystal a ja som mal foťák pripravený v ruke. Kamil ešte pár krát prekorčuľoval od jedného mantinelu k druhému, takže trošku zneistil Braňa, ktorý nevedel kedy presne pôjde dolu, ale nakoniec sa podarilo. Kamil bol milý, keď nás tam videl stáť, už asi tušil, čo budeme chcieť. Takže som odfotil Braňa s Kamilom a splnil jeho želanie. Potom som si urobil fotku s Kamilom aj ja, pretože momentálne patrí medzi najlepších hráčov, ktorých Žilina má.
Ako ďalší už schádzal schádzal Connor, takže úlohu fotografa prebral Braňo. Samozrejme, som ho oslovil a Connor ochotne prijal túto výzvu. Aj keď je na fotke vidno, že sa usmieva, neskôr som si pri prezeraní fotky všimol, že má v ústach chránič zubov….😀 A to ma donútilo zamyslieť sa – videl som už niekedy brankára s chráničom zubov? Nespomenul som si na žiadneho… ale všetko je raz prvý krát.😀
Tak máme krásnu fotku s Connorom – vysmiatym, aj keď s chráničom – o to je špeciálnejšia 😀. Z Connora bolo úplne cítiť tú pozitívnu energiu, ktorú som si už predtým všimol aj v pozápasových rozhovoroch. Celá jeho osobnosť tak na mňa pôsobí – optimisticky a príjemne. Toto stretnutie všetko len potvrdilo. 🙂
Nepoznaný Milan Bartovič
Keď chalani postupne schádzali z ľadovej plochy, všetci nás zdravili a ťukali si s nami. Tá interakcia medzi nami a hráčmi bola naozaj skvelá a dodala celej atmosfére niečo výnimočné. Dokonca, keď schádzal tréner Milan Bartovič, prehodili sme pár slov. Bolo cítiť veľmi dobrú náladu, čo vôbec neprekvapilo, keďže Žilina momentálne ťahá sériu siedmich výhier v rade a má najlepšiu formu v lige.
Juro, ktorý nepoznal všetkých hráčov a trénerov, sa ma zrazu spýtal: „Kto je ten tréner?“ S úsmevom som mu odpovedal: „To je Milan Bartovič.“ A Juro na to prekvapene: „Ty kokso, ja som nespoznal hráča, ktorý hrával NHL!“ Bola to celkom vtipná situácia. Ja som mal výhodu, že som sa s Milanom Bartovičom už stretol osobne, takže pre mňa nebol problém ho okamžite identifikovať.
Jonesa vyhnal z ľadu až ľadár
Na ľade ešte zostávalo niekoľko hráčov aj po tom, ako tréner zišiel. V pôvodnom pláne som mal ešte fotky s Miguelom Touriqnym, Hunterom Fejesom a Nickom Jonesom. Z týchto ostal na ľade už iba Nick a tak sme ho čakali. Čakali sme dlho, čakali sme až do úplného záveru tréningu, pretože Nick si pridával, ako sa na najproduktívnejšieho hráča mužstva patrí, a z tréningu ho zahnal vlastne až ujo Ľubo, keď išiel robiť ľad. Ale Nick sa, samozrejme, veľmi rád odfotil a bol veľmi ochotný.
Hoci som si na tréningu ešte urobil aj fotky s Jakubom Koleničom a Jožkom Balážom, moju pôvodnú úlohu, ktorú som si dal som splnil tak napoly. A tak sa budem musieť na žilinský zimák určite vrátiť, či už to bude po nejakom vydarenom zápase, alebo opäť takto. Uvidíme, ale určite by som nerád zmeškal príležitosť stretnúť aj týchto dvoch hráčov.
Pátranie po koláči 😀
Naša akcia sa ešte nekončila. Braňo sa rozhodol, že nás zoberie do svojej obľúbenej kaviarne Kaffka Coffee Hub. Ja osobne kávu nepijem, takže som si dal čaj. Chalani si dali kávu a všetci sme si k tomu dopriali aj koláč. A ten koláč – musím povedať – bol fantastický! Normálne, keď som si teraz pri písaní naň spomenul, dal by som si ho. 😀 Horšie je, že ani neviem, aký to bol koláč a ako sa volal. 😂 Takže mi s ním zjavne ostane len tento jeden zážitok, na ktorý budem v dobrom spomínať. 😂
Strávili sme spolu teda super dopoludnie. Ja som si splnil svoj cieľ – mám fotku s Connorom Lacouveem. Braňo dostal svoju fotku s Kamilom Walegom, a Juro si odniesol nevšedný zážitok z tréningu extraligového mužstva. Síce nespoznal Milana Bartoviča, ale myslím, že obaja to prežijú. 😀
Bola to opäť jedna z tých akcií, ktoré mi dodali pozitívnu energiu a pocit, že všetko, čo robím, má pre mňa zmysel. Nabíjam sa takýmito pozitívnymi momentami zo športu. 🙂
