Ako mladé chlapčisko som pravidelne chodieval som starým otcom na hokej do Žiliny. HK ŠKP Žilina (vtedajší názov klubu) sa potácalo niekde v strede tabuľky 1.SNHL. Nám to však nevadilo. Potom však prišla výmena vedenia, prílev financií a nových hráčov.
Jeden hráč mi utkvel v pamäti výraznejšie. 188 centimetrov vysoký, kremenitý obranca, ktorý v Žiline nosil číslo 4. Stanislav Škorvánek.
Tento obranca bol pri postupe Žiliny do Extraligy i pri jej prvých sezónach v nej. Zažil aj najväčší doterajší úspech Vlkov spod Dubňa, ktorým bol majstrovský titul v sezóne 2005/2006.
Po istom čase som začal i ja sám pracovať v MsHK Žilina a spoznal som Stana ako tvrdého, ale spravodlivého trénera a najmä priameho chlapa. O to viac ma neskôr mrzel jeho odchod k Baranom do Banskej Bystrice.
Práve preto som sa dnes rozhodol požiadať ho o rozhovor a priblížiť vám tak kariéru a názory tohto férového chlapíka.
Stano, kde všade Ťa zaviedli kroky profesionálneho hokejistu?
„S hokejom som začínal v Topoľčanoch a do veľkého sveta hokeja som nakukol v Banskej Bystrici. Odtiaľ moja cesta viedla do Žiliny. Potom naspäť do Banskej Bystrice. Tam ma zastihol dvojmesačný presun do Slovana Bratislava. Na sklonku kariéry som si vyskúšal pôsobenie v exotickejšom Maďarsku a Poľsku.“
V ktorom klube si sa počas kariéry cítil najlepšie?
„Ťažko špecifikovať nejako konkrétne. V každom klube, kde som pôsobil, som zažil tie pozitívne aj negatívne stránky hokeja. Snáď len v Maďarsku to nebolo podľa mojich predstáv, ale v podstate to bola aj moja chyba, kedže som si celkom nepreveril s akými ľuďmi budem spolupracovať.“
Ako spomínaš na časy v MsHK Žilina? Či už po postupe do Extraligy, prípadne na titul v Extralige.
„MsHK Žilina. V podstate som prišiel z pekla do raja. Po veľkých problémoch v Banskej Bystrici sa v Žiline vytvorila skupina ľudí, ktorá vytvorila nadštandardné podmienky, čoho výsledkom bol postup do Extraligy. Veľmi si vážim, že som mohol byť súčasťou tejto historickej udalosti. Mal som to šťastie byť aj pri druhom míľniku žilinského hokeja a keď mám povedať pravdu, doteraz nechápem ako sa nám to podarilo. Teda viem, ale nepoviem :)).“
Kto bol Tvoj najobľúbenejší spoluhráč?
„Ťažko niekoho určiť, že by bol na prvom mieste.. Ale určite musím spomenúť Róberta Reháka a Romana Kontšeka, u ktorých som našiel oporu nie len v tých hokejových problémoch.
Stano, teraz jedna smutná otázka. Pamatáš sa na Riša Šafarika?
„Rišo. Obrovská tragédia, ktorá ma poznačila do konca môjho života. Dokonca som s ním býval v jednom byte v Budapešti, v jeho poslednej sezóne. Je to hrozné, čo sa stalo a musím sa priznať, že doteraz som jeho číslo z telefónu nevymazal a zostane tam navždy. Súcitím s Marikou a celou rodinou a želám veľa sily do ďalšieho života bez Richarda.
Ako jeden z mála hokejistov máš VŠ. Akého zamerania?
„Som absolvent Poľnohospodárskej Univerzity v Nitre, fakulta Prevádzkovej ekonomiky so zameraním na automatizované systémy riadenia. Momentálne študujem externe FTVŠ trénersku licenciu A.
Čo v súčasnosti robíš?
„V súčasnosti pôsobím ako tréner 9-7 ŠHT v klube HC 05 Banská Bystrica.“
Prečo si ukončil svoje pôsobenie v MsHK Žilina?
„Pretože vedenie klubu dalo príležitosť a dôveru iným kolegom. Ja som akceptoval ponuku klubu, ktorý o mňa prejavil záujem a veril mojej práci. To bolo pre mňa podstatné. Naďalej pozorne sledujem výsledky družstiev MsHK Žilina a držím im palce.“
Ako sa darí synovi Stanovi, pokračuje v šľapajách otca?
„Môj syn sa vydal svojou cestou. Pôsobí ako brankár. Isteže sa mu snažím poradiť ako viem, ale všetko je to na ňom ako pristúpi ku svojim povinnostiam. Vybral si tvrdý chlebík a musí sám na vlastnej koži zažiť ako to funguje a čo to všetko prináša.
Ako vnímaš súčasný stav hokeja na Slovensku?
„Táto otázka je nezodpovedateľná v tejto forme, ale bojím sa, že moje myslenie a názory sú ďaleko vzdialené tým, ktoré momentálne prevládajú. Či mám pravdu alebo sa mýlim ukáže čas.“
Čo by si odkázal mladým hráčom? Na čom treba pracovať?
„Miĺí hokejisti. Vybrali ste si veľmi ťažký šport, ktorý od vás vyžaduje, aby ste sa mu oddali na 100 percent. Pracujte na sebe a nikdy sa neuspokojte. Zároveň vás ale prosím, aby ste nezanedbávali školu, pretože vzdelanie je veľmi dôležité pre vašu budúcnosť. Všetkým vám želám veľa zdravia a šťastia vo vašom hokejovom aj civilnom živote.
Páni a dámy, toto je profil jedného z najtvrdších obrancov MsHK Žilina. Človeka s veľkým hokejovým i ľudským srdcom. Stanley, ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov v trénerskej práci a veľa pohody v rodinnom živote.
Záverom si v mene celej redakcie SportblogSK dovoľujem i ja vyjadriť úprimnú sústrasť rodine skvelého hokejistu a človeka Richarda Šafarika.
Richard Šafárik (* 26. február 1975, Nové Zámky – † 3. marec 2009, Žilina) bol hokejista. V roku 1993 ho v piatom kole ako 116. hráča zo draftovalo Buffalo Sabres. Zomrel 3. marca 2009 na amyotrofickú laterálnu sklerózu.
Česť jeho pamiatke!
Dávid Švec
.
