Aj tento rok pokračovala tradícia vianočného hokejbalového zápasu Sever proti Juhu, aj keď sa to nezaobišlo bez väčších či menších zmien. Prvá bol dátumová, namiesto tradičného štedrého dňa sme to tento rok skúsili na Silvestra čiže ako poslednú športovú aktivitu starého roka. Toto malo zabezpečiť čo najvyššiu účasť ale ako sa ukázalo ráno, tento pôvodne dobre myslený zámer moc nevyšiel.
Keď som totiž prišiel na ihrisko asi 15 minút po plánovanom začiatku akcie nie len, že sa ešte nehralo a to aj napriek tomu, že tentoraz nebolo treba odhŕňať sneh, horšie bolo, že na ihrisku stáli iba traja Južania. Taká kríza ešte nebola. Vyzeralo to, že zápas je v ohrození. Aj keď sa plánoval zápas 4 na 4, stále jeden hráč chýbal. Severanov na druhej strane bolo podstatne viac, a tak sa jeden z nich, konkrétne Jery obetoval a prestúpil pre tento rok na druhú stranu. Myslím, že pri tomto svojom obetovaní sa si ale úplne neuvedomil aký bič si na seba uplietol. Južania totiž v momentálnom stave boli bez náhradníka čo znamenalo, že pravdepodobne bude musieť behať celý zápas. Severania takticky zvolili hrací čas na 3×20 minút, keďže mali troch hráčov na striedanie. A razom Jery zo svojho prestupu až taký nadšený nebol…. 😀
Nie že by sme ho chceli z niečoho obviňovať, veď na jednej strane zápas zachránil ale človek by si mohol myslieť, že keď na rozcvičke zničil svojimi ranami alá Zdeno Chára dve loptičky, bolo to práve preto, že si uvedomil, že zápas by mohol skončiť skôr, keby nebolo s čím hrať. 😀
Zápas teda začal v situácií, keď mali Južania aj s jedným trejdom presný počet hráčov a Severania sa chystali využiť výhodu troch náhradníkov. Ďakujem chalanom, že mi dali zodpovednú úlohu, vhodiť úvodné buly tohto šlágra. Chvíľu som sa cítil dôležito. Svoju úlohu som zvládol a následne aj tú druhú, dostať sa v zápale hry bezpečne na striedačku, 😀 takže som mohol túto akciu opäť zvečniť svojím fotoaparátom.
V priebehu prvej tretiny nás prekvapili svojim príchodom Karol a Dano, ktorý výrzane upravili šírku kádra Južanov čo bola určite dobrá správa pre dotknutý tím ale koniec koncov aj pre kvalitu celého zápasu. Horšia správa bola, že už v prvej tretine praskla tretia loptička. Zostávala jedna. Zápas teda mohol skončiť skôr ako poriadne začal. Situáciu zachránil Leďo. V búde našiel jednu loptičku, ktorá tam asi bola dosť dlho a nemusela teda zápasiť s teplotným šokom, tá vydržala až do konca zápasu.
Južania sa dokonca dostali do vedenia a to práve zásluhou svojej novej posily, no Severania zápas postupne otočili. Góly v tomto zápase sú od zavedenia nových bránok každoročne veľmi vzácne, lebo trafiť sa do tej mini bránočky, nie je naozaj žiadna sranda, zvlášť keď pred vami stoja súperi. Tam sa potom blokuje o sto šesť a hovoriť by o tom mohol hlavne kapitán Južanov Kubo, ktorý inkasoval štyri tvrdé strely do svojich nôh a získal tak titul naojobetavejšieho hráča zápasu. Na druhej strane mu zdatne sekundoval Laco, ktorý taktiež pre výhru nasadzoval svoj život a zdravie. Našťastie všetko dobre dopadlo. 😀
V tretej tretine sa Severanom podarilo odskočiť na dva góly a už sme cítili, že urobiť niečo zo zápasom bude pre Južanov ťažké ale asi 5 minút pred koncom sa im podarilo znížiť na 4:3. Čakali sme teda drámu. Tá neprišla pretože Severania odpovedali gólom asi za minútu a v závere si svoje vedenie skúsene postrážili.
Výsledok zápasu teda bol tento rok 5:3 pre Severanov, čo je síce celkom podstatná informácia ale tá hlavná je, že aj napriek komplikáciám sa podarilo toto derby aj tento rok odohrať. Aj keď Kubo ako kapitán Južanov, keď videl aký je stav jeho mužstva je skeptický čo sa týka ďalšieho pokračovania akcie, my veríme, že sa nazbierajú chalani aj o rok a toto tradičné vianočné zápolenie nebude chýbať.
