Hokejbalová sezóna je v plnom prúde. Extraligové tímy čaká posledné kolo základnej časti. Pred vyvrcholením sezóny vám prinášame rozhovor s Milanom Beniačom. Útočník Nitrianskych Rytierov a majster sveta z roku 2013 sa rozhovoril okrem svojho momentálneho pôsobiska aj o tíme z rodnej Žiliny, či reprezentácií. 
Zo Žiliny si už pred pár rokmi prestúpil do Nitry. Ako si sa v Nitre aklimatizoval?
S aklimatizáciou som problém nemal. Cez leto sa pravidelne zúčastňujem Stümpel Cupu v drese Stümpel teamu, ktorý majú na starosti v podstate tí istí ľudia, ktorí sa starajú o hokejbalový klub v Nitre.
Aký veľký rozdiel je medzi hokejbalovou Žilinou a Nitrou?
Neporovnával by som Žilinu a Nitru. V Žiline sme taktiež mali veľmi dobré podmienky postačujúce na fungovanie klubu. V skutočnosti je to tak, že je rozdiel medzi Nitrou a ostatnými klubmi v extralige. Máme vytvorené podmienky na tej najvyššej úrovni. Za tú starostlivosť a ústretovosť zo strany klubu máme za úlohu podávať výkony, ktoré zodpovedajú podmienkam.
Sleduješ ďalej aj výsledky Žiliny? Ako si vnímal to, že Žilina vypadala z extraligy?
Každý rok od môjho prestupu do Nitry som bol v kontakte či už s chalanmi alebo s trénerom a zaujímal som sa o ich hru a výsledky. Mrzí ma ako minulá sezóna pre Žilinu skončila, nakoľko sa extraliga v Žiline hrávala dlhé roky a Žilina patrila k jej stáliciam. Vždy sa počítalo minimálne s účasťou Žilinčanov vo vyraďovacích bojoch. Dúfam, že príde čas, keď sa opäť vráti na miesta, ktoré si za tie roky v najvyššej súťaži právom vydobyla.
Za posledné 3 roky si s Nitrou získali tri tituly, máte titul v pláne aj tento rok?
Samozrejme, že by sme chceli získať štvrtý titul a všetci preto urobíme maximum.
Nitra už získala takmer všetko. Je niečo čo vám ešte chýba vo vitríne?
Áno. Je to triumf na svetovom pohári klubov. Urobíme všetko preto, aby sme ho získali. Tento rok sa koná v auguste, práve u nás v Nitre. Predtým nás však čaká obhajoba titulu v slovenskej extralige. Ak je človek ambiciózny a stále má chuť víťaziť, tak sa to môže podariť. A tieto vlastnosti nechýbajú ani u jedného hráča z nášho tímu.
Prejdime teraz k reprezentacií. Minulý rok ste sa v kanadskom St John´s stali majstrami sveta aj za tvojej účasti. Očakával si nomináciu na MS?
Ťažko povedať či som čakal nomináciu. Sezóna mi vyšla nad očakávanie, pravidelne som sa zúčastňoval na reprezentačných akciách, takže v kútiku duše som dúfal, že by to mohlo vyjsť. Do poslednej chvíle som však tŕpol, či sa do záverečnej nominácie dostanem.
Ako si vnímal šampionát v Kanade?
Keď idete reprezentovať svoju krajinu na Majstrovstvá sveta a navyše do Kanady, kolísky hokejbalu, je to ten najkrajší pocit v kariére športovca. Celý šampionát som si maximálne užil, nakoľko to bola moja premiéra. Ako čerešničku sme získali titul majstrov sveta. Nič nemôže byť krajšie.
Vo finále ste porazil Česko, ako by si porovnal český a slovenský hokejbal?
Oba tímy patria k svetovej špičke. Minulú sezónu sa nám ich podarilo zdolať po dlhých rokoch a následne aj vo finále majstrovstiev. Proti českým mužstvám bojujeme pravidelne aj na klubovej úrovni a sú to vždy veľmi vyrovnané a vyhecované zápasy.
Vráťme sa nakoniec ešte k tímu Nitrianskych Rytierov. Vymenuj z tímu najväčšieho nerváka, najväčšieho jedáka a najväčšieho fešáka. 🙂
V dobrom zmysle slova je najväčším nervákom Bobo Kaša, ale jeho takzvaný „ventil“ vie mužstvo vždy vyhecovať k lepšiemu výkonu alebo obratu v zápase. V jedle dominuje náš vedúci Peťo Radecký, ktorý je neprehliadnuteľný aj svojou postavou a je až fascinujúce sledovať, ako dojedá po chlapcoch, alebo si dáva niekoľko porcií navyše. Hneď za ním je opäť Robo Kašša, ktorý má takisto výborný apetít. No a najväčším fešákom je určite Maťo Tary. Vždy podľahne módnym trendom, či už účesom alebo oblečením.
Michal Dubovec
foto: facebook.com
