Keď som v marci robil rozhovor s vtedajším majstrom Poľska a zároveň vicemajstrom sveta v motokárach, ktorým sa v roku 2021 v triede Mini stal Borys Lyźen netušil som, že sa mi o pár mesiacov podarí vyspovedať taktiež jeho nástupcu.
Keď som sa v lete dostal na jedno z kôl poľského šampionátu Rotax Max Challenge Poland, ktoré sa konalo v českom Třinci, okrem toho, že som sa stretol a fandil som svojim kamarátom, svojim výkonom na trati ma v tú nedeľu najviac zaujal práve Patryk Michalik. Patryk vyhral oba nedeľné preteky, no napokon skončil v hodnotení celého víkendu za svojim tímovým kolegom Aleksandrom Rogowskim. Na konci celého šampionátu, počas ktorého práve títo dvaja jazdci medzi sebou bojovali o titul majstra Poľska v triede Mini bol však úspešnejší práve Patryk.
Hoci som mal v Třinci možnosť prihovoriť sa mu niekoľkokrát, neurobil som to a potom som to doma niekoľkokrát oľutoval. Našťastie dnes máme sociálne siete takže po pretekoch sme vďaka ním nakoniec boli v kontakte, ktorý udržiavame doteraz. Po tom čo sa Patryk vrátil z portugalského Portimaa, kde sa zúčastnil svetového finále Rotax Grand Finals som mu navrhol či by sme spolu neurobili rozhovor s čím bez problémov súhlasil.
Čakal som naozaj všeličo ale musím povedať, že Patryk ma naozaj prekvapil. Bol to pre mňa jeden z najzaujímavejších rozhovorov a miestami som žasol nad tým, aký rozhovor s množstvom informácií sa nám spoločne podarilo urobiť. Verím, že rozprávanie tohto inšpiratívneho chlapca, ktorý je na jednej strane skromný, no na druhej vie čo chce a robí všetko pre to aby to dosiahol zaujme aj Vás. Spoločne s Patrykom vám prajeme príjemné čítanie.
————————————————————————————————————————————————————
Na začiatok môžeš povedať niečo o svojich kartingových začiatkoch. Viem, že si začínal ako futbalista ale potom si presedlal práve na karting. Vedel si hneď ako si vyskúšal motokáry, že je to niečo čomu sa chceš v budúcnosti venovať a obetovať tomu všetok svoj voľný čas?
S kartingom som začal celkom náhodou v lete roku 2018. Vtedy som si bol s rodičmi prvýkrát zajazdiť na krytej dráhe. Zapáčilo sa mi to na toľko, že som sa chcel čo najskôr vrátiť, takže áno, dá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad.
V septembri toho istého roka som sa prihlásil do motokárovej školy vo Varšave, kde som sa aj s ďalšími mojimi rovesníkmi zúčastňoval na hodinách pod vedením skúsených inštruktorov a trénerov. Okrem toho som sa snažil využiť na jazdenie všetok svoj voľný čas a stále zlepšovať svoje schopnosti.
Jedného dňa nám naša motokárová škola dala možnosť zajazdiť si na profesionálnych súťažných motokárach na trati v Slomczyne. Vtedy som pochopil, že si budem chcieť zmerať svoje sily s inými pretekármi v súťažnom kartingu. Keďže začiatok môjho kurzu pre získanie licencie pripadol na zimu, mal som čas spoznať a naučiť sa všetky pravidlá v hale. Na jar roku 2019 som prvýkrát trénoval s profesionálnym tímom na trati v Poznani a od toho momentu som začal zbierať skúsenosti v súťažnom kartingu.
Ako si spomínaš na svoje prvé preteky? Určite to nebolo jednoduché a musel si sa postupne učiť a zlepšovať. Bolo niečo čo ťa v tvojich začiatkoch prekvapilo?
Svoje prvé preteky som absolvoval v Třinci a naozaj ani tieto a ani niekoľko nasledujúcich pretekov nebolo pre mňa jednoduchých, pretože som sa skutočne musel naučiť konkurovať oveľa starším a skúsenejším jazdcom čo mi trvalo ešte niekoľko závodov.
Možno by som to nenazval prekvapením ale pochopil som, že karting a pretekanie nie je len o rýchlom tempe. Je taktiež o schopnosti vhodne sa správať, využívať príležitosti, ktoré sa naskytnú a odstraňovať zbytočné chyby. Sú situácie, ktoré sa nikdy nenaučíme na tréningu, môžu sa stať len raz a potrebuješ mať dostatok skúsenosti zo závodov, na to aby si ich dokázal šikovne zvládnuť.
Keď som bol nováčikom, niekoľkokrát sa mi podarilo získať pole position, no v pretekoch som pozície strácal práve pre nedostatok skúseností. S každým ďalším závodom som sa však učil pretekárskemu remeslu viac a viac, postupne som stúpal v kartingovej hierarchií a mohol som súperiť s najlepšími.
Nastal niekedy moment, keď si si povedal: Okej, som naozaj dobrý v tom čo robím a môžem bojovať s najlepšími a dosiahnuť v tomto športe veľa úspechov…..
Je ťažké nájsť jeden taký moment, pretože dosiahnutie vysokej úrovne je určitý proces a nikdy nič neprichádza v jednom momente. Dostať sa na vrchol vyžaduje množstvo tvrdej práce, neustáleho odriekania a tréningu. Takmer od samého začiatku som cítil, že som rýchly ale ako som už spomenul chýbalo mi viac skúsenosti a tie prišli postupne, nie v konkrétnom momente. U mňa to prebiehalo tak, že som pomerne rýchlo dokázal vyhrávať kvalifikácie, potom prišli najrýchlejšie kolá v pretekoch. Neskôr sa pridali víťazstvá v jednotlivých jazdách (heatoch) a nakoniec som vyhral celé preteky.
Všetka tvrdá práca a odriekanie viedli k tomu čo sa ti podarilo dosiahnuť v práve skončenej sezóne. Vyhral si Rotax Max Challenge Poland a taktiež Kartingové Majstrovstvá Poľska a v seriáli CEE Rotax (Majstrovstvá Strednej a Východnej Európy) si obsadil tretie miesto, takže to pre teba určite bola špeciálna sezóna.
Aké sú podľa teba hlavné dôvody toho, že sa ti podarilo jednoznačne vyhrať dva poľské šampionáty a čo pre teba znamená byť najlepším pilotom v Poľsku vo svojej kategórií?
V prvom som veľmi šťastný, že sa mi podarilo vyhrať tieto dva spomínané tituly pretože som sa o to vždy snažil. Myslím, že kľúčom k úspechu bola dôslednosť, odhodlanie ísť za svojim cieľom a tvrdá drina na tréningoch. Dôležitá bola aj podpora tímu, v ktorom jazdím. Je to taktiež ich zásluha, uvedomujem si, že bez nich by nebolo možné dosiahnuť tento úspech.
Ako hovorím, som veľmi šťastný, že som sa stal poľským šampiónom. Možnosť reprezentovať Poľsko na Rotax Grand Finals bola pre mňa veľká česť a úžasný zážitok, ktorý mi zostane navždy.
Skôr než si povieme niečo o Grand Finals pristavme sa ešte pri tvojom tíme. KRK Racing je určite jedným z najlepších tímov v Poľsku. Keď sa pozrieme na celkovú klasifikáciu RMC Poland vidíme, že ste ovládli celé pódium. Druhý bol Aleks Rogowski a tretí Franciszek Belusiak. Aleks sa stal taktiež víťazom série CEE. Všetci traja ste sa nakoniec predstavili na Rotax Grand Finals.
Svedčí to o tom, že vo svojom tíme máte určite vytvorené skvelé podmienky na to aby ste sa mohli stať najlepšími. Aké to však je, keď je tvoj tímový kolega zároveň tvojim najväčším súperom v boji o majstrovský titul?
KRK Racing skutočne ovládol kategóriu Mini a myslím si, že sa nám to podarilo hlavne vďaka tomu, že úroveň jazdcov v tomto tíme je skutočne vysoká. Každý z nás mohol vyhrať závod alebo sa stať majstrom.
To že máme v tíme výborných a vyrovnaných jazdcov nám pomáha dosahovať lepšie výsledky. Každý z nás má rád iné trate, inak prekonáva niektoré skevencie trate či jednotlivé zákruty. Vďaka tomu sa môžeme jeden od druhého učiť a zlepšovať naše najslabšie stránky. Aleks bol naozaj mojim najväčším rivalom a na trati sme naozaj tvrdo bojovali, podobne ako s Franekom ale tiež sme sa často počas pretekov podporovali a pomáhali si, najmä keď sme jazdili vedľa seba a mohli sme ísť dopredu bez bránenia pozície, aby nás ostatní nedobehli.
Na konci sezóny ťa čakalo Rotax Grand Finals čo sú vlastne majstrovstvá sveta. Určite je to odlišné ako ktorékoľvek iné preteky. Nie sú to preteky, na ktoré sa len prihlásiš a môžeš na nich štartovať, svoju účasť si musíš vyjazdiť kvalitnými výkonmi počas celého roka a hlavne nereprezentuješ len seba ale celú krajinu, v tvojom prípade celé Poľsko. Takže určite je to niečo výnimočné. Aké teda boli tvoje dojmy z celej tejto akcie? Ako sa ti páčila atmosféra Grand Finals?
Úžasnú atmosféru bolo cítiť od samého začiatku. Už samotné otvorenie majstrovstiev a sprievodné umelecké vystúpenia signalizovali, že je to najväčšie svetové podujatie. Na každom kroku bolo cítiť, že je to jedna veľká oslava. Najväčší dojem na mňa urobil kart line – 400 motokár rozostavených v radoch na štartovej čiare je niečo na čo sa nedá zabudnúť. Byť súčasťou poľskej reprezentácie, pretekať v kombinéze v národných farbách, niesť poľské vlajky ako na olympijských hrách bola pre mňa naozaj veľká česť. Myslím, že reprezentovať svoju krajinu na takomto podujatí je splnený snom snáď každého pretekára a vrcholom celej sezóny. Som naozaj šťastný, že som mohol byť toho súčasťou.
Keď sa niekto pozrie na výsledky a uvidí, že na Majstrovstvách sveta si skončil na 12.mieste zo 72 pretekárov možno si povie, že je to dobrý výsledok. Na druhej strane tí, ktorí poznajú okolnosti si povedia, že je to výborný výsledok, vzhľadom na to, že po dvoch dňoch si bol hlboko v poli a podaril sa ti skvelý návrat. Viem, že napriek všetkému čo si dosiahol si nebol úplne spokojný pretože si bol odhodlaný dosiahnuť ešte lepší výsledok. Ako sa na to pozeráš s odstupom času po niekoľkých týždňoch?
Boli to pre mňa také horkosladké majstrovstvá. Bohužiaľ, kvalifikácia mi nevyšla tak ako som očakával. Pred štartom našej kvalifikácie sa náhle zmenilo počasie. Keďže som mal ohnutú os a riešili sme tento problém, nezostal nám už dostatok času na korekciu nastavení motokáry do dažďa, takže som v kvalifikácií skončil až na 55. mieste zo 72 pretekárov. To znamenalo, že v každej jazde som musel štartovať zo zadných pozícií a stúpať poradím. V každej z troch jázd som získal niekoľko pozícií, hoci napríklad penalizácia za nárazník v nesprávnej polohe ma opäť posunula v klasifikácií smerom dole.
Každý z týchto pretekov mal iba 6 kôl, takže to bola náročná práca. O všetkom rozhodoval piatkový závod takzvané Prefinále, ktorý sa už išiel na 10 kôl. V Prefinále sa mi podarilo prísť do cieľa na 10. mieste čím som si zabezpečil postup do finále. V tej chvíli som sa tešil len z toho, že budem jazdiť aj vo finále.
V samotnom finále som štartoval z 33. pozície. Počet finálových kôl, ktorých bolo 14 mi dal šancu aby som dohnal straty. Bol som veľmi koncentrovaný aby som na štarte a počas ďalších kôl dokázal získavať pozície. Dokázal som predbehnúť 21 súperov a prísť do cieľa na 12. mieste čo sa javí ako úžasný úspech a návrat. Som však presvedčený o tom, že nebyť smoly v kvalifikácií moja pozícia vo finále by bola oveľa lepšia a s takým zámerom som aj išiel do Portimaa. V motoršporte však nie vždy všetko závisí iba od nás a ja som rád, že aj napriek neúspechom sa nám podarilo vo veľkom finále postúpiť o tak veľa pozícií dopredu.
Ak by sa ti nevydaril jeden závod v sérií ako je RMCP či CEE, tak by tu stále bola šanca na úspech v celkovej klasifikácií, keďže to čo stratíš v jednom závode môžeš dohnať v ďalších. Tu to bolo trochu iné. Mohli sme to prirovnať k olympiáde, ktorú si spomínal. Taktiež tu máš iba jednu šancu a každý z vás sa chce ukázať v čo najlepšom svetle pred celým svetom. A práve vtedy sa ti stalo niečo čo v podstate takmer zruinovalo tvoj závod ešte pred štartom a nemohol si s tým nič urobiť.
Pre mňa je obdivuhodné, že si v takom momente vnútorne nevzdal a ďalej si bojoval o čo najlepší výsledok. Čo sa ti však vtedy honilo hlavou a ako si sa dokázal motivovať k tomu skvelému návratu?
Úprimne, nemusel som sa špeciálne motivovať. Sú to majstrovstvá sveta a ty musíš byť pripravený bojovať až do konca o každý centimeter a každý zlomok sekundy. Tá pozícia hlboko v poli po kvalifikácií ma však motivovala dokázať, že patrím inde. Cítil som, že mám dobré tempo, vyhovovalo mi tiež nastavenie motokáry a to mi dodalo sebavedomie. Mohol som sa tiež spoľahnúť na podporu svojho mechanika a tiež šéfa tímu, ktorí takisto do poslednej chvíle verili, že sa z tohto šampionátu môžeme vrátiť s umiestnením na vysokých priečkach.
Veľmi sa mi páči tvoj spôsob premýšľania o týchto veciach. Aký veľký vplyv na výsledky na trati má podľa teba nastavenie pretekára v hlave? Úspech by určite neprišiel bez toho aby si veril v svoje schopnosti ale nad čím premýšľaš napríklad v momentoch, keď ti nevyjde závod?
Správne nastavenie je v kartingu jedným z kľúčových prvkov, bez toho nemôžeš dosiahnuť dobrý výsledok hoci budeš mať skvelé nastavenie motokáry a najazdené stovky kilometrov v tréningu. Po neúspechoch, nevydarených pretekoch či kvalifikáciách sa vždy snažím byť ešte odhodlanejší a koncentrovanejší pretože viem, že vzdať sa by bola tá najhoršia možnosť. Vždy sa snažím bojovať až do konca, až kým preteky neodmávajú šachovnicovou vlajkou.
Preteky WSK sú považované za tú najvyššiu úroveň čo sa týka kartingu. Ty máš skúsenosti aj z tejto série, keďže si sa v minulosti zúčastnil niekoľkých pretekov. Dá sa WSK nejako porovnať s Grand Finals?
WSK je skutočne považovaná za najväčšiu a najlepšiu motokárovú ligu na svete. Systém pretekov čo sa týka kvalifikácie alebo heatov je veľmi podobný a rovnako úroveň kvality pretekárov je veľmi vysoká. Hlavný rozdiel je v tom, že preteky WSK sa konajú niekoľkokrát do roka a môže tam štartovať takmer každý. Grand Finals sa koná iba raz za rok a môžu sa ho zúčastniť väčšinou len víťazi národných či oblastných šampionátov. Navyše, na svetovom finále si každý pretekár vylosuje svoju motokáru a motor (tento rok to bola Praga) aby sa zabezpečilo to, že všetci budú mať rovnaké šance. WSK sú v tomto ohľade skutočnými pretekmi v zbrojení. Každý má svoj vlastný motor a to sťažuje situáciu mladým pretekárom aby mohli dosiahnuť výsledky na, ktoré majú potenciál.
Často sa stáva, že či už po víťazstve v šampionáte alebo práve úspechu na Grand Finals sa pretekári presúvajú do WSK na celú sezónu. Ty si nad niečím podobným nepremýšľal?
V najbližšom čase ma čaká prechod do kategórie Junior a to ma momentálne zaujíma najviac. Počas sezóny zvážime, či už aj tak nabitý program rozšírime o WSK alebo nejaké iné šampionáty.
Aké budú teda tvoje ciele v novej sezóne? Prechod do novej kategórie na väčšiu a rýchlejšiu motokáru bude určite výzva. Niekomu sa podarí adaptovať v novej kategórií rýchlejšie, niekomu to zaberie viac času. Chcel by si hneď bojovať o najvyššie priečky alebo tvoja prvá sezóna v kategórií Junior bude hlavne o zvyknutí si na zmenu?
Samozrejme, že by som chcel hneď bojovať o tie najvyššie méty ale som si vedomý toho, že prichádzam medzi oveľa starších a skúsenejších jazdcov, ktorí už odjazdili minimálne jednu sezónu v tejto kategórií. Budem si s tým musieť nejako poradiť ale dôležitejšia bude otázka sily. Vyššie rýchlosti, väčšie preťaženia, väčšia váha motokáry budú pre mňa v prvých pretekoch určite prekážkou. Čím skôr prekonám túto silovú bariéru, tým skôr sa budem môcť pokúsiť zabojovať s najlepšími v tejto kategórií.
Ako teda vyzerá tvoja fyzická príprava? Máš nejaké špeciálne tréningy zamerané na zvládanie väčšieho preťaženia, zlepšenie kondície, zosilnenie či rýchlosť reakcií?
Spolu s kondičným trénerom v decembrovom období pracujeme na mojej kondícií a na tom aby som cez prestávku nabral svaly a bol lepšie pripravený. Už v januári sadnem do motokáry a budem trénovať pretože žiadny iný tréning nenahradí preťaženie a budovanie sily počas jazdy, kedy všetky potrebné svaly pracujú súčasne. Podľa mňa sa to nedá vybudovať nikde v telocvični, to je len pomocný a doplnkový prvok. Svoju fyzickú pripravenosť musím zlepšovať hlavne jazdou na motokáre.
Hovorili sme o tvojich cieľoch v nasledujúcej sezóne ale pre väčšinu z vás je karting iba začiatkom kariéry v motoršporte, ktorá sa potom môže vyvíjať rôznymi smermi. Aký je tvoj sen, čo by si chcel v motoršporte v budúcnosti dosiahnuť?
Myslím, že každý z nás by si chcel niekedy vyskúšať jazdu v monoposte, najlepšie v F1, no sú tu aj iné majstrovské série. Potom je tu veľa možností pretekať v autách. Myslím, že tieto sny sa budú kryštalizovať počas niekoľkých ďalších rokov, ktoré ešte strávim v motokárach. Ale musím priznať, že moje sny sa plnia každým dňom. Kartingu sa venujem tri roky a už v druhej sezóne som patril k poľskej špičke. Tento rok som dosiahol to o čom som sníval – dva majstrovské tituly, titul druhého vicemajstra strednej a východnej Európy a možnosť zúčastniť sa svetového finále, to sú splnené sny, ktoré si užívam tu a teraz.
Pri poslednej otázke trochu odbočíme od kartingu. Keďže sa nám blížia Vianoce, prezraď ako zvykneš tráviť tieto sviatky. Máte nejaké špeciálne vianočné zvyky?
Našou tradíciou je, že obdobie pred Vianocami trávime na horách lyžovaním, na snowboarde alebo na korčuliach. Sviatky už potom trávime s rodinou. Sú to tradičné poľské sviatky v spoločnosti blízkych so všetkým čo k tomu patrí, so stromčekom, prianiami, koledami, darčekmi a stretnutiami. Ak to počasie dovolí bude aj trochu „kartingu“ 🙂 ale motokáru tentoraz nahradí jazda na saniach. Cez Vianoce sa dá nájsť rýchlosť aj inde ako len v konských silách. 😉
One thought on “Patryk Michalik: Moje sny sa plnia každým dňom”