Dlho som nič nepísal, keďže teraz operujem skôr na Facebooku a Instagrame ale dnes som sa zase raz trochu nahneval, vytočil… keď vidím ako tu fungujú médiá a určitý ľudia.
Fotím viac menej len tak pre potešenie ale to neznamená, že som nadšený z toho keď moje fotky lietajú kade tade bez toho aby som o tom vedel. Nedávno sme riešili s Dominikou moju fotku v Denníku šport, kde bola uvedená ako zdroj. Bola z toho legendárneho zápasu v Makove, kde prvýkrát hral za domácich Viktor Pečovský. Máme medzi sebou s Dominkou dohodu, že môže moje fotky používať v článkoch MY ale vždy mi o tom dá vedieť. Samozrejme potom rád pozdieľam a tak, nech sú vidieť.
Keď som videl na Facebooku klubu z Makova fotku s článkom Denníka Šport a uvidel som tam moju fotku tak som ostal prekvapený a rozmýšľal som ako sa tam vlastne dostala. Keď som sa pozriel lepšie bolo tam napísané Foto: My Kysuce/ Dominika Mariňáková. To mi už teda nesedelo. Dominika samozrejme o ničom nevedela. Riešiť to ale nemalo zmysel.
Netrvalo dlho a sága fotiek z Makova pokračovala. Ocitli sa v správach TV JOJ.
Bola to reportáž k zápasu so Sereďou. Pred zápasom mi písal kamarát Mišo Bobek či by som im neposlal fotky v plnom rozlíšení, že chcú z nich urobiť plagát. Samozrejme a rád, nakoniec z toho vzniklo toto.
Čo tým všetkým vlastne chcem povedať. Nemám vôbec žiadny problém s tým, keď niekto používa moje fotky naopak sa poteším. Akurát by bolo fajn, keď ju niekto chce použiť na iné ako súkromné účely aby sa dotyčný opýtal a dal aspoň vedieť. Väčšinou sa tak deje ale sú aj ľudia, ktorí to šúpajú do novín a kade tade bez môjho (nášho) vedomia. Ako aj dnes, keď fotka zo včerajšieho futbalu sa ocitla v 10 000-vej skupine. Pozdravujeme admina.
Za prvé sa poteším, keď viem kde všade sa moje fotky dostali a potom predsa len každá fotka, ktorá v kontexte konkrétneho zápasu, podujatia vyznieva úplne normálne môže sama o sebe s nesprávnym komentárom vyznieť inak, čo vie nahnevať aj mňa aj osobu na fotke.
Chvalabohu z tejto stránky mám poväčšine dobré skúsenosti či už sú to médiá žilinské, kysucké, považskobystrické alebo kadeaké iné. Naposledy mi písala nejaká teta z Nemecka, že by moju fotku z Rajeckého maratónu chcela použiť v nemeckej učebnici pre deti. 😀
Dokonca už sa nám podarilo dostať aj článok z tohto blogu do MY Považie. Stačilo jedno opýtanie a Matúš Masničák bol hviezda aj druhý krát 😀 .
Stačí sa len spýtať 😉
