Keďže som to nedávno naštartoval rozhovorom s Matúšom Masničákom, na ktorý som dostal pozitívne ohlasy s tým, že podobné články by ste uvítali častejšie, aby ľudia vedeli, že tu v tejto našej doline sa niečo deje, tak nepoľavujem v nastúpenom trende. Keďže sa teraz chodím kúpať do kúpeľov v Rajeckých Tepliciach využil som príležitosť a dohodol si stretko s mojim kamarátom Jakubom Kšiňanom, ktorého môžete poznať aj z Instagramu (@safranecko). Pri kvalitnom pivku z miestneho pivovaru Flámm napokon vznikol tento rozhovor.
Rozprávali sme sa o Jakubovom prerode z nádejného futbalistu na bežca, ktorý sa venuje hlavne behom v lesoch a po hrebeňoch. Čo ho viedlo k takejto zmene a aké sú jeho méty a ciele v kariére bežca? To a mnoho iného sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.
Dnes sa budeme rozprávať aj o behaní v lesoch. Na internete sa človek o tebe môže dočítať, že si mal v lese ako dieťa jeden nie až tak príjemný zážitok. O čo teda išlo?
Mal som vtedy asi sedem rokov. Boli sme s otcom na hubách a zrazu spoza kríčkov vybehol medveď. Všetci hovoria, že by sme mali v takom prípade robiť mŕtvolu ale prvé čo ťa v takej situácií napadne je zobrať nohy na plecia a utekať. Presne to sme urobili aj my, zdrhali sme. Po tomto zážitku som asi tri roky vôbec nevkročil do lesa. Teraz sa tam ale pri behu pohybujem pravidelne.
Kedysi si býval nádejný futbalista, teraz sa venuješ behu… Znamená to, že futbalovú kariéru si už ukončil?
Chalanom v Kamennej Porube, kde som hrával naposledy som povedal, že keď ich bude málo rád im prídem pomôcť. Ťahá ma to naspäť, chcel by som si aspoň občas zahrať futbal ale bojím sa zranenia. Urobilo by mi to škrt cez rozpočet v tréningu a závodoch a nikdy nevieš čo sa môže stať. Navyše, keď v nižších súťažiach sa hrá dosť tvrdo.
Kedy si objavil čaro behu?
Kamarát Filip Záň ma jedného dňa zavolal či si s ním nejdem zabehnúť. Brali sme to len ako relax, že sa prebehneme po hore. Takto som začal s behom. Neskôr som začal chodiť v rámci prípravy ku kondičným trénerom do PH your motion k Paťovi Holešovi a Mirovi Hájekovi. Bral som to ako doplnok k futbalu a Miro mi asi po pol roku povedal, aby som išiel skúsiť zabehnúť Rajecký Borošovec. Preteky som dokončil a hoci to nebol nejaký perfektný výsledok, vzhľadom na to, že som tam bol bez predošlého špecializovaného bežeckého tréningu tak to bol fajn výsledok. Následne som Mira požiadal aby mi urobil nejaký bežecký tréningový plán. Naplno sa behu venujem asi rok a pol.
Kedy prišli prvé preteky, na ktoré si sa už pripravoval podľa tréningového plánu?
Minulý rok v máji som sa prihlásil na preteky Endorfun Trail z Fačkovského sedla do Rajeckej Lesnej. Bolo to po dvoch mesiacoch tréningu a hneď sa mi podarilo umiestniť na bedni, keď som skončil druhý v kategórií a celkovo tretí. Potom mi Miro pripravoval tréningové plány až do korony, kedy ani oni nefungovali ale, keďže som už nabral nejaké skúsenosti tak som si ho v tomto období zostavoval sám.
Sústredíš sa na závody len v teréne alebo občas ideš aj na nejaký cestný pretek?
Tento rok mám na pláne len jeden pretek na ceste, a to je polmaratón v Rajci. Pôvodne som ho chcel bežať len raz, minulý rok, lenže som sa tam strašne vytrápil. Odišlo mi brušné svalstvo a vlastne som ho dokončil len vďaka kamarátom, ktorí ma sprevádzali na retro bicykloch a ich neustálemu povzbudzovaniu. Inak by som to asi zabalil. Celkovo to bol zaujímavý závod, pomaly každého pol kilometra ležal niekto v priekope. Tento rok som sa teda rozhodol, že sa pokúsim svoj výkon na tomto podujatí vylepšiť.
Prečo si sa rozhodol pre hrebeňovky a nebeháš klasické polmaratóny alebo iné cestné preteky?
Poviem ti to tak. Raz som bežal v Bratislave po nábreží. Tam bolo asi 38 miliónov bežcov, všetci vyzerali ako Sajfa a každý je tvoj najlepší kamarát a zdraví ťa. Takže to vyzerá asi tak, že na jednom kilometri asi 58-krát spravíš Ahoj! Ahoj! Ahoj! Ahoj! Nedajú ti pokoja, musíš pomedzi nich kľučkovať a ešte je tam aj teplo a komáre…. Tu sa zoberiem do hory hrebeňovka z Rajeckej Lesnej do Teplíc 30 kilometrov a stretnem tak akurát diviaka a medveďa…
Tento rok vzhľadom na situáciu si asi žiadne preteky ešte nebežal….
Nie. Ako prvé mám na pláne 19.7. preteky vo Veľkej Fatre, Tlstá Ostrá Trail čo je beh na 15 kilometrov a 1000 výškových metrov. Minulý rok som tam skončil tretí. Mojim cieľom bude pokúsiť sa obhájiť toto umiestnenie.
Ako funguješ čo sa týka načasovania tréningov. Veľa bežcov behá už skoro ráno, patríš aj ty do tejto skupiny?
Musím sa dokopať k tomu aby som začal trénovať ráno, keďže väčšina pretekov začína ráno ale mne sa ráno behá najhoršie. Najradšej trénujem poobede okolo tretej-štvrtej. V lete, keď bolo veľmi teplo, tak som behával aj s čelovkou okolo polnoci.
Ako vyzerá tvoj tohtoročný pretekový kalendár?
V júli sa chystám na už spomínané preteky Tlstá Ostrá Trail, v auguste Rajecký maratón, následne tu v Rajeckých Tepliciach Beh skalkami. Ďalší pretek, na ktorý sa veľmi teším bude Pupovský heavy half, to je 26 kilometrov a 1200 výškových metrov. September si nechávam celý voľný na jeden projekt. Moji rodičia idú z Rajeckých Teplíc peši na Donovaly a majú to rozplánované na tri dni. Ja by som chcel dať rovnakú trasu za jeden deň. Je to dohromady asi 70 kilometrov, takže si tam nechávam dva týždne na prípravu a zvyšok mesiaca na regeneráciu. Vrchol sezóny bude 10. októbra, Poludnica run (23 kilometrov a 1800 výškových metrov). To je už poloprofesionálny pretek. Zároveň je to kvalifikačný pretek v rámci Salomon Golden Trail Series čo znamená, že sa ho zúčastnia aj pretekári kategórie Elite. Mojím cieľom na týchto pretekoch bude skúsiť sa udržať posledných eliťákov a dobehnúť s nimi do cieľa.
Na Majstrovstvá Slovenska alebo preteky podobnej úrovne momentálne asi ešte nepomýšľaš….?
Od takej úrovne som zatiaľ ďaleko ale postupne by som sa chcel špecializovať na „sky running“, teda hlavne hrebeňovky a podobné behy hore-dole.
Zúčastnil si sa už aj nejakých pretekov mimo Slovenska?
Zatiaľ nie. Napríklad v Čechách sú v tomto trochu inde, čo je vidieť aj na výsledkoch českých bežcov, keď prídu na naše preteky. Sú tam krásne preteky a krásne trasy ale skôr ako sa nejakých zúčastním sa musím ešte posunúť. Uvidíme ako dopadne táto sezóna, kam sa posuniem a možno na budúci rok sa vydám na nejaké preteky aj do Čiech.
Aké sú tvoje ciele do budúcna čo sa týka behu?
Strašne vzdialený cieľ je byť jedným z najlepších na Slovensku, samozrejme čo sa týka amatérskeho behu. Keď budem schopný tu v rámci regiónu skončiť občas na bedni a na celoslovenskej úrovni by som sa vopchal do top 10, tak budem spokojný.
Čo sa týka pretekového cieľa tak to je do budúcna Malofatranská stvoka. Zatiaľ sa ale zameriavam na tie kratšie a stredné vzdialenosti, kým som rýchlejší.
Momentálne nepretekáš pod žiadnym klubom, nerozmýšľal si o tom, že by si sa stal napríklad súčasťou Maratón klubu Rajec?
Chalani ma tam už volali ale zatiaľ som sa k ním nepridal. Nechcem tam byť ako piate kolo u voza, behať tam medzi skúsenými bežcami ako hobby pretekár. Keď budem cítiť, že to je už so mnou lepšie a podarí sa mi nejaký dobrý výsledok tak tam určite pôjdem. Možno už budúci rok.
Aké na sebe pozoruješ zdravotné benefity behu?
Samozrejme sa mi zlepšila kondička, tepy išli dolu a zvýšila sa aj sila. Čo nie je úplne super tak sa pridal aj bežecký žalúdok… 😀
Koľko párov bežeckých topánok zoderieš za rok?
Jeden pár „asfalťákov“ a jeden pár trailových topánok, tie stoja okolo 170€. Dúfam, že tento rozhovor bude čítať veľa ľudí, lebo by som potreboval nejakého sponzora na topánky…. 😀 .
Aj predtým ako si začal s behom si sa často pohyboval v prírode, napríklad si fotil rôzne lesné scenérie. Nájdeš si čas aj na tento koníček?
Teraz, keď idem do hory a chcem si niečo odfotiť stačí mi telefón. Za prvé sa mi nechce so sebou vláčiť foťák a za druhé, keď sa vyberiem do lesa s tým, že idem fotiť tak tam ani zajac neprebehne. Keď si fotoaparát nezoberiem tak sa samozrejme, ako na potvoru dejú veci…. Naposledy, keď som si zobral foťák aj s ďalekohľadom a obliekol som sa do poľovníckeho aby ma nebolo vidno, tak som si domov nepriniesol žiadnu fotku, iba asi 36 štípancov od komárov a 6 kliešťov.
Okrem toho si aj vášnivý rybár…
Áno, chytám prvú prívlačovú prvú ligu v rybárstve. Chytáme na 4 kolá po hodine a pol a za každých 10 centimetrov ryby máme bod. Chytáme za tímy, pričom v každom tíme chytajú štyria ľudia. Kto má najväčší súčet bodov potom vyhráva.
Je tam dobrá partia, večer je vždy spoločná večera. Napolsedy sme boli vo Zvolene a išla strašne hnedá voda, lebo deň predtým bola poriadna búrka. Nakoniec sme ani nechytali ale večer bola večera, stretli sme sa porozprávali, bolo tam pečené prasiatko a tak… Je to super relax.
Na chytanie na takejto úrovni asi potrebuješ aj nejaké špeciálne náčinie…?
Áno mám špeciálne udice, od kamaráta, ktorý ich vyrába. Dostal som ich od neho výmenou za tvorbu webov a pod. Sám by som do nich určite toľko neinvestoval. Napríklad rybári, ktorí chytajú v Rajci na splave pri ihrisku sú zo mňa potom nešťastní, keď sa tam náhodou objavím. Lebo potom sa deje to, že oni za pol hodinu nechytia nič a ja odchádzam domov so štyrmi rybami. Snažia sa odpozorovať čo robím inak, ale zatiaľ neprišli na to, že veľké percento môjho úspechu je práve v tom náčiní.
Jakubovi ďakujem za rozhovor a prajem veľa úspechov či už v bežeckej alebo rybárskej kariére. Hlavne už žiadne vynútené úteky pred medveďom či inou lesnou zverou… 🙂
P.S: Pivo vo Flámme určite odporúčam 😀
