Sedel som tak vo štvrtok pri káve, keď som si prečítal tento post na Instagrame.
S Borysom, sme boli pravidelne v kontakte asi od januára tohto roka a v marci sme spoločne dokonca urobili tento rozhovor. Možno sa to nezdá ale práve trať v českom Třinci, je tá na ktorú máme z domu najbližšie – bližšie ako na ktorúkoľvek inú na Slovensku. Takže Borys bol v podstate najbližšie ako mohol byť. Bol som rozhodnutý prakticky ihneď, urobiť všetko preto aby som ho mohol na pretekoch povzbudiť a samozrejme sa s ním aj stretnúť. Vedel som, že bližšie už nebude. Závodov na Slovensku sa nezúčasťňuje a podstatnú časť tejto sezóny strávil na pretekoch svetovej série WSK v Taliansku. Takže jedno z kôl seriálu Majstrovstiev Poľska konajúce sa v Česku bolo ideálnou príležitosťou, ktorá sa nemusela tak skoro opakovať. V nedeľu sa nám to napokon všetko šťastlivo podarilo. 😉
V podstate sme mali obaja premiéru. Ja vôbec prvýkrát na závodoch a Borys prvýkrát v triede Junior Max, teda na väčšej a výkonnejšej motokáre ako doteraz a proti starším súperom. Toto boli veci, ktoré som vedel, predtým ako sme sa na cestu vydali. Všetko ostatné čo sa bude diať bolo zahalené rúškom tajomstva. Stretneme sa? Dohovoríme sa? Naskočí mi niečo z tej mojej chabej Poľštiny, keď sa budeme rozprávať? 😂
Na okruh sme prišli asi 20 minút pred štartom warm-upu prvej kategórie. Postupne sme sledovali ako prichádzajú jazdci kategórie MINI pripravujúci sa na štart. V tejto kategórií štartoval aj ďalší mne dobre známy pretekár Adrian Róg, s ktorým som bol taktiež pred pretekmi v kontakte a plánovali sme sa spoločne stretnúť. Následne začali prichádzať v sprievode svojich mechanikov aj pretekári triedy Junior Max, medzi nimi samozrejme aj Borys. Hoci som ho nechcel otravovať pred štartom, tak hneď vysmiaty pribehol pozdravili sme sa a prehodili pár slov, potom už utekal za svojim mechanikom a ja som sa vybral zistiť ako sa dostaneme na tribúnu.
Po chvíli sa mi to podarilo. Na okruhu je reštaurácia, cez ktorú sa dá dostať na tribúnu, keď sme touto reštauráciou prechádzali niekto ma pozdravil a spýtal sa či viem kto je… Čo som asi tak povedal..? 😂 Také malé nie s otáznikom… 😀 Aj keď mi to mohlo a malo byť jasné už len ak by som na to išiel vylučovacou metódou. Na celom okruhu ma mohli poznať maximálne 4 ľudia. Adrian s Borysom boli práve na trati, keďže Adrianov otec mu robí mechanika, ten bol na trati tiež. Takže…. Áno zostal nám Borysov otec, s ktorým sme si písali už vo štvrtok, vedel, že sa chystám na preteky a čakal ma. 😀
Vyšli sme teda spoločne na tribúnu a hovorí mi: Pozri ako vtipne vyzerá Borys na tom veľkom ráme, je najmladší v tejto kategórií. Hoci bol Borys bez akéhokoľvek predošlého tréningu v tejto katégórií išlo mu to na prvýkrát výborne.
Keď skončil warm-up nasledovala moja prvá návšteva paddocku. Najskôr som navštívil stan Adriana. Adrian preteká často aj u nás, najskôr v triede Micro Max a teraz v Mini. Pred rokom sme sa skontaktovali, poslal mi svoj podpísaný plagát, či šiltovku a už ma pár krát pozval na závody, podobne tomu bolo aj teraz, teším sa, že nám to konečne vyšlo a tú šiltovku, ktorá je u mňa doma na čestnom mieste som mohol prvýkrát využiť aj priamo na závodoch. Samozrejme fotka na pamiatku nesmela chýbať. 🙂
Následne moja tour po paddocku pokračovala ďalej v stane KRZ Motorport, teda u Borysa. Ten mi ukázal svoj stroj, porozprával o plánoch do budúcna, predstavil svojho mechanika a poodkryl čo-to zo zákulisia fungovania pretekov. Všetko samozrejme v jeho charakteristickej dobrej nálade. Hoci mi už Borys svoj podpísaný plagát poslal, nechal som si podpísať aj ďalšie fotky z WSK. Keďže v stane boli trošku stiesnené podmienky sú podpisy, také….povedzme to špeciálne ako všetko čo sa v nedeľu dialo. 😀 Borys to aj patrične okomentoval Nie je to najlepšie ale snažil som sa a to je najdôležitejšie. 😀
Bolo to super stretnutie a som veľmi rád, že sa nám to podarilo, z tej pozitívnej energie, ktorá z neho išla budem čerpať ešte veľmi dlho. 🙂
Potom som už sledoval chalanov v prvom závode toho dňa. Adrian sa v prvom preteku len tak-tak vyhol zrážke, kvôli tomu sa však prepadol až takmer na koniec štartového poľa odkiaľ to peknou stíhacou jazdou napokon vytiahol na 13. miesto. Borys bol v prvom preteku šestnásty. Na to môj oco reagoval, že tvojmu kamošovi sa nejako nedarí, je celkom vzadu. Tak som mu musel vysvetliť, že hoci som mu o Borysovi povedal, že je Majster Poľska a vicemajster sveta, teraz je to vzhľadom na okolnosti a prvé skúsenosti s väčšou motokárou v rámci možností dobré umiestnenie.
Keď sledujem karting na internete, zvyčajne musím dúfať, že moji obľúbení pretekári sa budú pohybovať vpredu pretože kamery logicky sledujú hlavne vedúcich závodníkov. Naživo je to iné. Vidíš takmer celú trať a môžeš sledovať koho chceš. Aj keď to možno vyznie zle, tak v nedeľu ma vedúci pretekári vôbec nezaujímali a môj zrak putoval celý čas za Adrianom a Borysom. To bolo opäť niečo nové. 🙂
Počas obednej prestávky som už správu o našom spoločnom stretnutí našiel aj na sociálnych sieťach a bolo to veľmi milé vidieť, že naše potešenie bolo obojstranné. 🙂
Akurát tie spoločné fotky nám na prvý pokus moc nevyšli. Ono to tak občas býva, že práve v momentoch keď to človek najmenej čaká ho zradí technika. 😀 Veľmi by ma mrzelo, keby z tohto výnimočného stretnutia nezostala pekná fotodokumentácia, našťastie som sa poistil a zobral zo sebou aj väčší foťák. Ten už svoju úlohu splnil a pred druhým závodom sme teda našu spoločnú fotku ešte úspešne opravili a táto už visí u mňa doma na stene. 😀
V druhom závode Adrian skončil na 11.mieste a Borys opäť na 16.mieste. Po jeho konci, keďže sme nečakali na stupne víťazov sme sa rozlúčili a pobrali sa domov.
Na tomto mieste by som sa chcel ešte raz poďakovať Borysovi a jeho otcovi aj Adrianovi a jeho otcovi, za to, ako ma prijali ako svojho kamaráta hosťa na pretekoch a hlavne vďaka ním som sa cítil po celý deň príjemne hoci som bol na podobnej akcií po prvýkrát. No a samozrejme môjm otcovi za to, že mi pomohol tento výlet zrealizovať. Hocikto by sa na to nedal nahovoriť, keby ste mu vo štvrtok na obed oznámili, že sa potrebujete cez víkend dostať do Čiech lebo sa tam budú pretekať vaši kamoši z Poľska. 😂
Už cestou v aute, keďže som počas pretekov na Instagrame uverejnil pár príbehov sa stalo čo som pravdupovediac aj trochu očakával. Písal mi Matej Koník, teda prvý človek z prostedia kartingu, ktorého som mal možnosť spoznať už pred pár rokmi, že keď som zvládol Majstrovstvá Poľska, tak by som sa mohol prísť pozrieť aj na nejaké závody Majstrovstiev Slovenska. 😀
Niečo určite vymyslím, pretože táto prvá skúsenosť bola veľmi fajn a veľmi som si celý deň užil. Takže určite sa pokúsim v dohľadnej dobe prísť povzbudiť aj ostatných svojich obľúbencov. 😀
2 thoughts on “Ako sa Baggio na motokáry vybral…”