Konečne sa to podarilo. Zladiť si termíny a ísť sa pozrieť po všetkých tých poľských a Európskych pretekoch aj na Majstrovstvá Slovenska v kartingu spojené s Moravským pohárom samozrejme opäť v Třinci.
Pritom to najskôr nevyzeralo ružovo, lebo len v sobotu sme sa vrátili z letnej dovolenky a v nedeľu bol ozaj špeciálny deň a moji rodičia oslavovali 35. výročie svadby, takže to vyzeralo, že môj osobný šofér bude v nedeľu nedostupný a na žiadne preteky sa tentoraz nepôjde ale nakoniec som to zase ukecal a namiesto slávnostného obedu sme s otcom sadli do auta a hor sa do Třinca…😂 Takže sa mu musím týmto poďakovať, že mi urobil radosť a doprial zažiť tento výnimočný deň.
Ono to nebolo celkom tak, že by si to oco zo dňa na deň rozmyslel, že teda poďme. V podstate som ho s tým celý čas na dovolenke bombardoval. Mal som aj plán B a tým bol môj kamoš Juro, športový redaktor Denníka N, cycling-info a biathlon-info a neviem ešte akých všeliakých športových portálov…😀, ktorý mal v nedeľu práve voľno. Takže sme mali taký šialený nápad a Juro bol ochotný a pripravený prísť pre mňa, prosím pekne až zo Zákamenného, zobrať ma do Třinca a absolvovať somnou tieto preteky. Aby ste mali predstavu tak zo Zákamenného do Rajca je to asi 80 kilometrov a ďalších 80 z Rajca do Třinca a naspäť to isté, takže Jurovi sa patrí tak isto poďakovať za ochotu, aj keď sme to nakoniec vyriešili inak. Vlastne myslím, že práve predstava toho, že pre mňa pôjde niekto taký kus aby ma mohol odviezť do Třinca otca presvedčila, že nebudeme niekoho preháňať a zvládne to aj on, hoci namiesto slávnostného obedu, bude až slávnostná večera. 😀
Do Třinca sme teda dorazili niekedy okolo obeda, takže po prvých jazdách z celkových troch. Rýchlo som sa zorientoval, aj keď tam bol teda tentoraz slušný frmol a počtom ľudí pohybujúcich sa na mieste to pripomínalo aj tie preteky pod hlavičkou FIA. Keďže takmer všetci moji slovenskí kartingoví kamoši pretekajú v jednom tíme mal som tentoraz trochu uľahčenú situáciu a stačilo nájsť stan tímu LSR Racing. To sa podarilo celkom rýchlo a okamžite sa mi dostalo vrelého privítania.
Prvým členom tímu, s ktorým som sa zvítal bol Matej Koník. Matej je vôbec prvým kartingovým jazdcom, ktorého som kedy spoznal, bolo to samozrejme spojené s mojou záľubou v zbieraní autogramov. Bolo to po jeho prvaj účasti na svetovom finále Rotaxu v Brazilií a bolo to ozaj dosť dávno (myslím, že nejako koncom roka 2018). Tuto som našiel nejaké video z tých čias…😂
Odvtedy veľa vody pretieklo Dunajom aj Rajčiankou aj všetkými inymí riekami a Maťo bol na svetovom finále ešte niekoľkokrát, takže aj majstrom Slovenska sa stal niekoľkokrát, zúčastnil sa tiež FIA Academy Trophy alebo FIA Motorsport Games (takže sa nebojím povedať s čistým svedomím, že Maťo je momentálne najlepší kartingový pretekár na Slovensku) a medzitým som už niekoľkokrát plánoval, že sa pôjdem na nejaké jeho závody pozrieť ale podarilo sa až teraz. 😀
O niečo neskôr, keď som karting začal sledovať intenzívne som spoznal tiež Braňa Rentku a Jakuba Gašparoviča, ktorí nás taktiež reprezentovali na svetovom finále. Takže v podstate sme od istého času boli pravidelne v kontakte prostredníctvom sociálnych sietí či už so samotnými chalanmi alebo s ich rodičmi, keďže im ich tiež spravujú. Takže okrem chalanov som sa zvítal aj s ich rodičmi pričom tam padlo aj privítanie Ááá, influencer nás prišiel pozrieť. 😁😂
Ja sa teda za nejakého influencera nepovažujem, skôr svoj Instagram alebo aj tento blog používam ako denník, keďže mám to šťastie, že stretávam mnoho zaujimavých ľudí a môžem si tak neskôr zaspomínať na stretnutia s nimi ale budiž. 😀
Čoskoro dostali k téme aké je ťažké zohnať pre chalanov nejakých sponzorov. Médiá na Slovensku moc nemajú o karting záujem. Niečo také ako streamy z pretekov podobne ako to je na Európskych alebo pretekoch WSK tu zatiaľ neexistuje, takže sponzori nedostávajú v tomto smere žiadnu protihodnotu a nemáme ani takého sponzora, ktorý by pomáhal mladým talentom ako napríklad Orlen v Poľsku. Hoci si nerobím nejaké nádeje, že práve moje riadky o kartingu by mali tomu napomôcť, aspoň pokúsiť sa dostať karting viac do povedomia verejnosti či už prostredníctvom môjho Instagramu alebo tohto blogu nebude určite na škodu. Takže ak by to malo len trochu pomôcť kľudne budem v tomto smere influencer. 😂
No a ako správneho influencera ma Lukáš hneď po mojom príchode vybavil tímovým tričkom až fotky vyzerajú ako treba. 😀 (Pôvodne som mal na sebe tričko DPK Racing, ktoré síce povedzme celkom ladilo farebne aj tématicky ale nebolo to to pravé orechové 😀) Keď všetko bolo naporiadku, tak sme dali fotku s celým tímom a veru pekná sa podarila! Chválime fotografa. 😂
Aj by som sa už presunul k závodom samotným ale predtým ako sme prvýkrát smerovali na tribúnu povzbudzovať Braňa som sa mal možnosť stretnúť taktiež s Maťom Homolom, teda s jednou z výrazných postáv nášho motoršportu, ktorý momentálne preteká v sérií TCR Eastern Europe a na Moravskom pohári v Třinci bol taktiež súčasťou týmu LSR Racing.
K tomuto stretnutiu sa taktiež viaže zaujimavý príbeh. V roku 2013 som písal Maťovi list so žiadosťou o autogram a on mi okrem podpísaných fotiek napísal aj pekný list, kde písal, že dúfa, že sa raz stretneme na Slovakiaringu. 😀. Tak sa nám to (síce na Steelringu) napokon po desiatich rokoch nečakane podarilo.
Poďme už konečne k pretekom, kde sa bohužiaľ už pri prvom, ktorý sme sledovali potvrdilo, že moja osobná prítomnosť na závodoch mojim kamošom moc šťastia väčšinou neprínaša. Pre lepšiu ilustráciu začnem asi tým, že Braňo vedie slovenský šampionát, v ktorom bojuje samozrejme aj o ticket na Grand finals do Bahrajnu o veľa, veľa bodov, lebo v podstate v každom závode končí väčšinou ako víťaz a keď nie tak minimálne na pódiu. Ale keď príde Robo…. V prvom preteku skončil Braňo na P2. (to som tam ešte nebol 😂) V druhom dlho viedol, už sme pomaly s jeho otcom Vladom dvíhali ruky nad hlavu, keďže na veži už držali v ruke šachovnicovú vlajku, lenže ňou mávali až o jedno kolo neskôr. Bohužiaľ v jeho polovici Braňo prišiel o vedenie, ktoré si skúsil vziať naspäť v poslednej zákrute. Nevyšlo to a prvý dvaja pretekári sa dostali do kolízie. Braňo nakoniec dokončil závod na P8. Lenže po preskúmaní videa sa ukázalo, že to bola Braňova chyba. Tu treba povedať, že sám Braňo aj jeho tím túto chybu športovo uznali. Takže nasledovala penalizácia a prepad až takmer nakoniec štartového poľa čo znamenalo štart do tretích pretekov až zozadu. Tam sa to Braňo snažil čo najviac vylepšiť ale na lepšie ako celkové 8.miesto to nestačilo.
Tieto preteky sme sledovali spolčne aj s Maťom Koníkom a tak mu hovrím, že sa to zase potvrdilo a Braňovi som priniesol smolu. Maťo, len skonštatoval, že v jeho prípade sa toho nemusím báť, lebo on má smolu už od kvalifikácie, v ktorej sa mu pokazila kára, a tak štartoval do prvého preteku z posledného miesta. Keď sa vyšplahal ako-tak hore, tak prišla penalizácia za nárazník a ďalší prepad, takže moc horšie to už byť nemohlo. 😀
Naozaj to bolo už len lepšie, v druhej jazde Maťo zaznamenal posun z P17 na P5. Maťove počínanie v tretej jazde som už naopak sledoval na tribúne s Braňom, ktorý zvyčajne o takom čase preberá cenu na pódiu ale tentoraz boli veci trochu inak. V tretej skončil druhý a keby mal o jedno kolo navyše, verím tomu, že útočí aj na priečku najvyššiu ale aj tak to bol super posun po zlom začiatku víkendu, v ktorého pokračovaní ukázal všetky svoje schopnosti.
V nabitom štartovom poli kategórie Rotax Junior Max zvádzali ako Jakub tak jeho tímový kolegovia Matúš a Ondro tvrdé súboje o svoje pozície (občas to bolo aj tvrdšie ako by sa patrilo) pričom najlepšie sa darilo napokon z tejto trojice Matúšovi. Jakuba pripravili o lepšiu celkovú pozíciu dve 5 sekundové penalizácie (ku ktorým však neprišiel vlastnou vinou) ale aj taký je niekedy motoršport.
Čo sa týka výsledkov nebolo to teda úplne podľa našich predstáv. Ale ak by sa ma aj dnes niekto podobne ako v nedeľu Maxo Kis (ktorý by tu mal fotku tiež, lenže sa mi ho po posledných pretekoch pred mojim odchodom už nepodarilo nájsť ale som rád, že sme sa stretli 😀) či som si to užil, tak opäť odpoviem, že určite áno, vlastne ako vždy. 😀 Na tomto mieste teda ešte raz ďakujem chalanom a špeciálne aj ich otcom teda Lukášovi, Milanovi a Vladovi, že sa mi celý deň venovali, veľa zaujímavého prezradili a spravili môj zážitok o to intenzívnejším.
Príkladom toho ako sa všetci snažili aby všetko bolo tip-top je aj táto „odchodná“ fotka, ktorú fotil Ondro, a ako správny fotograf si uvedomil, že kompozícia fotky troch chalanov s tromi kontajnermi za chrbtom nebude asi úplne najlepšia a tak nás pekene nasmeroval, správnym smerom. 😀
Do konca MP+MSR ostáva ešte jedno kolo, ktoré sa bude konať v septembri na Slovakiaringu, kde som ešte nebol, tak by bol asi najvyšší čas to zmeniť….uvidíme. 😂
