Keďže je momentálne aspoň čo sa týka mojich výjazdov uhorková sezóna, rozmýšľal som ako to tu trochu oživiť a tak pokračujem v mini seriáli, ktorý som pred časom rozbehol na Instagrame, kde som sa snažil, k fotke napísať nejaký ten zmysluplný text, či už sa to týkalo objektu, ktorý bol na nej zachytení alebo okolností, za ktorých vznikla. Dnes by som v tomto rád pokračoval.
Pre tento účel som si vybral ďalšiu fotku v čiernobielej úprave. Táto velice umelecká fotka vznikla pri príležitosti nášho posledného zápasu v sezóne 2016/2017, keď sme s mladšími žiakmi bojovali o popredné priečky v tabuľke III.ligy. V tej sezóne bol posledný rok v mladších žiakoch silný ročník 2004 a tím mal šancu na celkom dobré umiestnenie, lenže celá tá sezóna bola riadne komplikovaná. Vlastne nič nefungovalo, ako by malo. Rok predtým žiaci vypadli z druhej ligy. K dvom mužstvám žiakov sa dlho hľadal tréner, napokon túto úlohu na seba zobrali dvaja hráči A-mužstva Domino, ktorý trénoval starších a Laci, ktorý trénoval mladších žiakov.
Našťastie sa nám aj s ich veľkou pomocou podarilo vyhnúť najhoršiemu a teda tomu, že by sme spadli rovno rok po roku tentoraz už do I.triedy okresu. Lenže aby sa tak nestalo museli vyhrávať hlavne starší žiaci, od ktorých to všetko záviselo, a tak logicky to najlepšie z mladších žiakov chodilo vypomáhať tým starším aby sa udržali v súťaži. Mladší žiaci na to celkom výsledkovo doplácali, aj keď robili čo mohli, ale v plnej zostave by mali určite na viac. Situácia sa však napokon vyvinula tak, že prišiel posledný zápas sezóny proti ak ma pamäť neklame vtedy druhému Kysuckému Novému Mestu. Keďže sa hralo v nedeľu a už sme poznali ostatné výsledky, vedeli sme, že ak vyhráme skončíme na treťom mieste v tabuľke.
Starší žiaci boli zachránení a tak sme ich tentoraz obetovali. To najlepšie čo mohlo išlo hrať za mladších. Lenže starších žiakov napokon ostalo len 8. Okrem toho sme jedného schopného v tom strese zabudli napísať na súpisku. 😀 Takáto administratívna chyba sa nám stala neskôr ešte raz, keď sme hrali celý polčas dvanásti, našťastie si to nikto okrem nás nevšimol a moc nám to nepomohlo, keďže sme ten zápas aj tak prehrali. 😀 Tento zápas napokon rozhodca ukončil v 12. minúte a prehrali ho kontumačne.
Mladší žiaci ale bojovali čo im sily stačili. V zápase sme vyhrávali 2:1 aj 3:2, no tesne pred koncom sa domácim podarilo vyrovnať. Na konci ešte prišla tutovka, ktorú ale môj ctený pán brat Jimbo, ktorý mohol byť nečakaným hrdinom nepremenil. Napokon sme sa teda museli uspokojiť len s 5.miestom, aj tak to však bol najlepší výsledok žiackeho družstva za môjho pôsobenia pri mládeži v tomto klube a kouč Laci má na tom nemalú zásluhu 😀 .
