V piatok som už po štvrtýkrát v tejto sezóne zavítal na basketbal do Prievidze. Zjavne ma to opäť chytilo. Na čom má nemalý podiel hlavne El kapitano Marek Jašš, ktorý ma na zápasy pravidelne pozýva a ako som mu sľúbil, že sa budem snažiť prísť častejšie, tak aj činím.
Na tento zápas sme sa však vydali s viacerými očakávaniami. Prvou vecou bolo zistiť, ako sa uvedú noví traja hráči, ktorí nedávno posilnili BC Prievidza – Jordan Johnson, Jacob O’Connell a Ľubomír Urban. Pri ich prvom vystúpení v drese Prievidze som bol zvedavý, či dokážu okamžite ovplyvniť hru a ako zapadnú do tímu.
Ďalším dôvodom bola možnosť stretnúť starého známeho. Po veľmi dlhej dobe, možno aj 10 rokov alebo viac, som chcel konečne mať možnosť vidieť v akcii môjho kamaráta Milana Žiaka, ktorý aktuálne hrá za Nitra Blue Wings.
Prvé sklamanie prišlo ešte pred začiatkom zápasu. Po príchode do haly som zistil, že Milan Žiak do tohto zápasu nenastúpi a dokonca ani necestoval s tímom do Prievidze. To ma trochu mrzelo, pretože jedným z hlavných dôvodov, prečo som na tento zápas prišiel, bolo práve vidieť ho opäť v akcii po dlhých rokoch.
Ďalšia nepríjemná správa, ktorá však bola známa už vopred bola, že Hunter Dean, môj obľúbený hráč Prievidze, je zranený a do zápasu nezasiahne. To znamenalo, že domáci tím bude mať oslabenú zostavu, najmä pod košom. Síce do tímu prišiel Jacob O’Connell, ale tušil som, že bude potrebovať čas, aby sa do toho dostal. Napriek jeho výške bolo otázne, ako rýchlo sa adaptuje. Prievidza preto nastúpila v základnej päťke bez klasického pivota, čo bola zaujímavá výzva. Bol som úprimne zvedavý, ako sa s tým vyrovnajú a akú stratégiu na tento zápas zvolia.
Katastrofa v prvej štvrtine
Zápas začal veľmi zle. Po prvých piatich minútach bol stav približne 4:19. Vyzeralo to na katastrofu – nielen výsledkovo, ale aj herne. Nitre padali trojky, zatiaľ čo Prievidza mala problém s akoukoľvek streľbou, nefungovali žiadne akcie, nevedeli získavať fauly a navyše strácali veľa lôpt. Hra bola rozháraná a úplne bez rytmu. Po prvej štvrtine by asi nikto nevsadil na víťazstvo Prievidze ani deravý groš. Vyzeralo to, že Nitra má zápas pevne pod kontrolou a Prievidza nemá žiadnu odpoveď.
Do polčasu sa Prievidzi predsa len podarilo stiahnuť náskok súpera na 10 bodov, čo som vzhľadom na priebeh zápasu hodnotil pozitívne. Po hrozivom začiatku to bol aspoň náznak, že by sa ešte mohli vrátiť do zápasu. Aj keď to stále nevyzeralo ideálne, bolo to skóre, ktoré sa dalo zvrátiť. Bolo však jasné, že v druhom polčase bude treba výrazne pridať – či už v obrane, v efektivite streľby alebo v celkovej organizácii hry.
Vstup Prievidze do druhého polčasu bol veľmi dobrý, podarilo sa im stiahnuť náskok Nitry a chvíľami to vyzeralo, že sa zápas blíži k vyrovnaniu alebo dokonca k otočeniu skóre v prospech domácich.
Ach tí rozhodcovia…
Lenže vtedy sa do hry začali výrazne miešať rozhodcovia. V kritických momentoch prišli rozhodnutia, ktoré nemali logiku – buď nezmyselne odpískané prerážanie, alebo nejaké priestupky, ktoré nikto v hale nevidel. Opäť sa potvrdilo staré známe Nikto ti nemôže zážitok z basketbalu pokaziť tak, ako basketbaloví rozhodcovia.
Keby hráči podávali také výkony ako slovenskí rozhodcovia, tak by asi 90 % z nich nedostalo ani výplatu. Niekedy to bolo doslova na zaplakanie, čo tam tí traja mužici predvádzali. Často to vyzeralo, že jeden ani nevie, čo píska druhý, a celý zápas bol bohatý na verdikty, ktoré nedávali žiadny zmysel. Slovenský basketbal si naozaj zaslúži lepších rozhodcov.
Fantastický Loving
V druhom polčase dostal na palubovku Jacob O’Connell. Bolo však vidieť, že sa ešte potrebuje adaptovať a nebude okamžitou náhradou za zraneného Huntera Deana. Toho však v tomto zápase vynikajúco nahradil Marc Loving. Síce nie je pivotom, ale výborne sa zhostil svojej úlohy. Nebál sa ísť pod kôš, vybojoval množstvo faulov, premenil takmer všetky trestné hody (13/14) a napokon mal neuveriteľnú bilanciu 29 bodov a 16 doskokov. Určite mal aj veľké množstvo získaných faulov. V tomto zápase perfektne zastúpil svojho zraneného spoluhráča. Za svoj výkon si zaslúži absolútny rešpekt!
Čo ma možno trochu mrzelo, bolo to, že do zápasu nedostal príležitosť zasiahnuť Ľubomír Urban. Prišiel do Prievidze s povesťou jedného z najlepších mladých slovenských hráčov v lige, takže som bol zvedavý, ako sa predvedie.
Na druhej strane, priebeh zápasu bol taký, aký bol, a nenahrával tomu, aby dostal veľký priestor. V takej vyhrotenej a fyzickej hre by pre mladého hráča nebolo jednoduché presadiť sa, ale aj tak ma mrzí, že aspoň na pár minút sa na palubovke neobjavil. Verím však, že v ďalších zápasoch ten priestor dostane a ukáže, že sa o ňom ako o veľkom talente hovorí oprávnene.
Napriek tomu, že sa Prievidzi nepodarilo otočiť skóre v tretej štvrtine, dostala sa na kontakt a rozdiel bol už iba 6 bodov (65:71). V tomto zápase to už vyzeralo všelijako, miestami aj oveľa horšie, čo sa týka šancí Prievidze. No pred záverečnou štvrtinou sa situácia začala meniť. Začínal som pomaly veriť, že by sa mohol podariť obrat. Z počiatočnej beznádeje, keď to vyzeralo na jednoznačnú prehru, sa postupne rodila nádej, že Prievidza by predsa len mohla tento zápas zvrátiť.
Obrat sa podaril už niekde v polovici poslednej štvrtiny. Myslím, že prvýkrát sa Prievidza dostala do vedenia za stavu 76:75. Nebolo to však také jednoduché, že by od tohto momentu už len navyšovala náskok. Nitra sa ešte dokázala na chvíľu vrátiť do vedenia a skóre sa prelievalo zo strany na stranu. Bolo jasné, že záver zápasu bude napínavý a rozhodovať budú detaily.
Veľký moment El kapitana
Potom však prišiel moment, ktorý ma veľmi potešil. Pred zápasom sme opäť komunikovali s Marekom, že by mohla pokračovať naša neoficiálna séria – vždy keď som na zápase v Prievidzi, Marek dá aspoň jednu trojku. On sám mi pred zápasom povedal, že určite sa niečo nájde a že tú trojku tam dá. V prvom polčase mal však 3–4 neúspešné pokusy a možno už niektorí ľudia v hale chytali za hlavu, že: „Marek, prosím ťa, už neskúšaj trojky.“ Ale v poslednej štvrtine to prišlo. Najprv trafil jednu trojku, a potom, za stavu 85:82, keď bol zápas stále otvorený, pridal ďalšiu trojku, ktorá zvýšila náskok na 88:82.
V tej chvíli hala skoro spadla a ja som bol vo vytržení… 😀 Tento moment bol pre mňa absolútnym vrcholom večera – niečo, v čo som po prvom polčase ani len nedúfal.
Nakoniec to všetko dobre dopadlo – zápas sa skončil víťazstvom Prievidze 93:89.
Musím povedať, že z tých štyroch zápasov, na ktorých sme v tejto sezóne boli, bol tento jednoznačne najdramatickejší. Možno nie úplne emočne najsilnejší, pretože duel s Bilbaom bol tiež veľmi špeciálny, ale z hľadiska dramatickosti bol tento úplne top. Vždy je super, keď má takýto zápas šťastný koniec.
Samozrejme, po zápase som išiel pozdraviť Mareka. Privítal ma so slovami, že všetko dopadlo tak, ako sme sa dohodli, trojka padla a v ten najsprávnejší čas…. 😀 Takže naša tradícia pokračuje ďalej. 😀
Coach Will
Potom sa pri nás objavil Will Barnes, Skills Coach Prievidze. Zaujímavý týpek, ktorý má evidentne veľký prínos do tréningového procesu. Myslím si, že aj vďaka nemu sa Prievidza dokázala v tomto zápase vrátiť do hry a otočiť ho. Bolo vidieť, že hráči dokázali premieňať aj ťažké strely, v závere zvládli náročné situácie a v druhom polčase sa herne výrazne posunuli. A to je presne úloha Skills coacha – pomáhať hráčom zdokonaľovať individuálne schopnosti a pripraviť ich na vypäté momenty v zápasoch, ako bol tento.
Myslím, že Prievidza je možno jediný klub na Slovensku, ktorý má Skills coacha, ale nemám to úplne overené. Will Barnes je však v tejto role veľmi dôležitý a jeho prínos pre klub je určite veľký.
Keďže je to zaujímavý človek, ktorý pomáha aj v mládežníckej akadémii hráčom zlepšovať sa, využil som príležitosť na spoločnú fotku s ním. Robí veľmi záslužnú prácu a navyše je stále aktívnym hráčom – patrí medzi lídrov B-tímu BC Prievidza, kde si stále drží vysokú kvalitu.
Napríklad v nedávnom derby proti Handlovej dal 30 bodov, čo ukazuje, že aj keď už nehrá na najvyššej úrovni, basketbalová kvalita mu rozhodne nechýba.
Jediný problém bol, že sme nemali po ruke žiadneho fotografa. Ale keďže rozhovor s Willom prebiehal počas debaty s Marekom Jaššom, tak Marek dostal foťák do ruky – a musím povedať, že sa s tým popasoval fantasticky. Fotka je fakt super. Will zanechal vo mne veľmi príjemný dojem.
Toľko k ďalšiemu môjmu basketbalovému výletu do Prievidze. Verím, že nebol posledný v tejto sezóne a že sa mi ešte podarí vidieť nejaký zaujímavý zápas, možno aj v play-off.
Dúfam, že chalani vyladia formu, nebudú nám ponúkať až takéto dramatické závery, ale zároveň sa úspešne popasujú so svojimi súpermi. Verím, že prievidzskí fanúšikovia sa môžu tešiť na ešte veľa pekných momentov v tejto sezóne.
