V prvom rade, kniha má asi dosť vístižný názov. Už predtým ako kniha vznikla som sa totiž stretol s rôznymi názormi na trénera Goffu, niekto ho ospevoval, niekto zatracoval a vlastne ani po jej dočítaní sa neviem celkom rozhodnúť, kto bol bližšie k pravde, tá bude zrejme ako sa hovorí niekde uprostred.
Jedna vec je istá, tréner Goffa sa určite vymykal niečomu čo nazývame normál. Či to bolo skôr na škodu alebo na prospech veci to už musí každý posúdiť sám, keď si knihu prečíta.
Vo viacerých veciach, ktoré boli v knihe sa s ním dalo súhlasiť ale viackrát som sa tiež pristavil pri veciach, kde vlastne hovoril, že to nechcel spraviť ale urobil to, lebo taká bola doba ale dnes by to už neurobil. Pre niekoho to možno vyznie ako ospravedlňovanie vlastných zlyhaní, niekto možno uzná, že každý robíme chyby a učíme sa na nich…
Pravdou je, že sa viedli debaty či je Vlado Goffa, vlastne vhodný adept na to aby s ním niekto písal knihu. Tu asi musím povedať, že Jurajova prvá kniha s Petrou Vlhovou ma oslovila viac ale možno je to preto lebo v lyžiarskom prostredí sa tak nepohybujem a veľa vecí bolo pre mňa nových.
Pokiaľ v knihe o Vlhovej sme boli v „súboji“ Magoni vs. Vlhová takmer automaticky všetci na strane Petry, čo mi koniec koncov Livio neskôr sám napísal aj v liste, že ľudia po knihe naňho rýchlo zabudli a na všetko dobré čo pre Slovensko urobil… Tu v súboji Goffa vs. zvyšok sveta nemusí byť pre každého jasný víťaz.
V tejto knihe je však veľa námetov na diskusiu… Takže respondent bol vlastne dobrý a kontroverzný ako je aj v názve. Na jednej strane nikde na Slovensku nevydržal dlho, na strane druhej pár mužstiev tu zachránil a nie vždy skončil vlastnou chybou a na takých Maldivách je legenda.
Práve časť knihy o Maldivách a o turnaji regionálneho výberu, ktorý vlastne nebol regionálny výber vo Vietname boli pre mňa nazaujímavejšie.
Čítalo sa rýchlo a fajn a aj keď mám možno trochu rozporuplné pocity a nepadol som z toho na zadok, určite neľutujem čas strávený pri tejto knihe a teším sa na ďalšiu z Jurajovej dielne.
