Ťažko by som hľadal lepší spôsob ako ukončiť hokejovú sezónu z pohľadu fotografa ako byť súčasťou Majstrovstiev Slovenska žiakov, konkrétne ôsmakov a teda zúčastniť sa vyvrcholenia ligy starších žiakov A pod názvom Turnaj olympijských nádejí. Keďže som mal možnosť počas tejto sezóny spoznať niektorých hráčov Banskej Bystrice a máme medzi sebou kamarátske vzťahy, ktoré si vážim, rád som ich na tento turnaj do Martina prišiel podporiť. Keď to poviem trochu s humorom, tak v podstate sa na tri dni z vlka stal baran. 😀 No a keďže to bol veľký zážitok a napokon to po veľkom boji aj dobre dopadlo, tak si táto výnimočná udalosť zaslúži aj pekný článok aby sme si na ňu mohli neskôr zaspomínať. 🙂
Na začiatok bolo dôležité vyriešiť jednu základnú otázku a to či sa budem môcť zúčastniť týchto majstrovstiev ako fotograf alebo iba ako fanúšik. Touto cestou musím poďakovať členovi organizačného výboru Rasťovi Konečnému, vďaka ktorému som mohol na tomto turnaji fotiť a užiť si ho na maximum.
Chalani hrali prvý zápas v pondelok o 17:00. Prišiel som o niečo skôr aby som sa stihol trochu zorientovať a pripraviť, zastihol som ich práve pri rozcvičke a pekne ma privítali, tak som nejako vycítil, že to bude celé veľmi fajn čo sa aj potvrdilo ale pekne po poriadku…. 🙂
Čo sa týkalo mojich očakávaní ako to dopadne či ako to bude herne a výsledkovo vyzerať som si vôbec netrúfol odhadnúť. Vedel som, že chalani sú super hokejisti ale nemal som šajnu ako je na tom konkurencia z východu a západu, keďže tieto tímy som v živote hrať nevidel. Chalani však nejakú predstavu mali. Keďže sme poznali kvalitu súperov, moje očakávania neboli pred turnajom veľmi vysoké a keď som súperov videl hrať, tak sa ešte zmenšili, úprimne priznal Oskar Melicherčík center prvého bystrického útoku.
V prvom zápase nastúpili Barani proti košickým Sršňom a nezačali práve ideálne, keď inkasovali už pomerne skoro. Bol to však práve Oskar, kto tesne pred koncom prvého počlasu (nie, nie je to futbal ale hralo sa na 2×20 minút) vyrovnal, keď nastrelil puk do brankára, od ktorého sa odrazil do brány. Gól, ktorý vyzeral tak trochu náhodne ale bol to zámer. Videl som, že brankár tam má medzeru, tak som to skúsil a našťastie to tam padlo.
Z druhej časti sa stal boj o rozhodujúci gól. Treba priznať, že Sršne boli aktívnejšie a Bystricu držal v hre výbornými zákrokmi brankár Branko Petrovič. Keď už sa zdalo, že o víťazovi tohto zápasu rozhodnú až samostatné nájazdy unikol obrane Sršňov Jakub Bodnár a 36 sekúnd pred koncom poslal Bystricu do vedenia 2:1. 36 sekúnd sa niekomu môže zdať veľmi málo, no občas je to riadne dlhý čas, hlavne keď sa bránite celý čas v obrannom pásme proti súperovi, ktorý je odhodlaný vyrovnať a má o jedného hráča navyše. Chalani na čele s Brankom, ktorý sa zaslúžene stal najlepším hráčom tohto zápasu, to však zvládli a pripísali si do tabuľky veľmi cenné a dôležité dva body.
Jakub jeho rozhodujúci gól okomentoval ako je u neho zvykom skromne: Myslím, že na mojom mieste by ten rozhodujúci gól dal hocikto. Nebol to výnimočný gól ale samozrejme potešil. Určite nám to dalo nádej na vyššie priečky ale vedeli sme že ostatné zápasy budú rovnako ťažké alebo aj ťažšie.
Tieto slová sa potvrdili hneď na druhý deň. Zápas s HC Košice bol jediný na turnaji, ktorý bol od začiatku v réžií súpera o čom hovorí aj konečný výsledok 2:7. Nezostávalo nič iné len uznať jeho kvality. A to napokon museli urobiť všetci súperi druhého košického celku, ktorý prešiel celým turnajom bez prehry a získal tak majstrovský titul.
Po tomto zápase som prvýkrát „zablúdil“ k chalanom do šatne. Tam sa Oskar ešte trochu vŕtal v práve skončenom zápase a hľadal dôvody prehry ale inak sa chalani snažili skôr sústrediť na ďalší zápas, v ktorom ich čakala bratislavská Hoba. Samozrejme, je to turnaj a ten zo sebou prináša aj rôzne prepočty a scenáre ako by to mohlo dopadnúť. Podobne to bolo aj tu a už zaznievali hlasy ako… Keď porazíme Hobu, to už by sme mohli mať slúšnú šancu na medailu. Tu do tejto debaty svojich spoluhráčov vstúpil Boďo (Jakub Bodnár) a zrušil im kalkulačky…😀 Chalani nekalkulujme a hrajme od zápasu k zápasu. Tu sa ukázalo, že každá správna šatňa potrebuje aj hlavného zabávača čo bol bez pochyby Oskar a potom aj takých čo vedia situáciu ukľudniť, keď je treba. Cítili sme zodpovednosť, dotiahnuť sezónu do úspešného konca, keďže Majstrovstvá boli jej vyvrcholením a celú sezónu sme makali aby sme sa tam dostali, takže sme sa chceli umiestniť čo najlepšie, vyjadril sa Jakub.
Zápas s Hobou bol ako na hojdačke. Tá išla do vedenia 0:1. Ešte v prvom polčase sa ale chalanom podarilo otočiť po góloch Jerguša Smataníka a Timoteja Búryho. Druhá časť hry však priniesla dva góly hokejistov z Bratislavy. Lenže Barani opäť ukázali veľkú bojovnosť a vyrovnať sa podarilo Martinovi Paumerovi. V tomto prípade už na samostatné nájazdy naozaj prišlo. V tomto zápase zastúpil v bráne Branka Petroviča Jozef Wagner, a taktiež podržal svoje mužstvo ale na samostatné nájazdy sa tréneri rozhodli poslať do brány opäť Branka čo sa ukázalo ako dobré rozhodnutie. Zneškodnil totiž všetky tri a keďže sa v prvej sérií presadil Timotej Búry Banská Bystrica získala ďalší dôležitý extra bod navyše.
Všetci sme vedeli, že prvý zápas piatkového programu proti Liptovskému Mikulášu bude veľmi dôležitý z pohľadu medailových nádejí, a ak sa ho podarí vyhrať minimálne bronzová medaila bude takmer istá. Začiatok vyzeral nádejne, keď už asi v 4. minúte Oskar otvoril skóre. Všetci sme tak nejak očakávali, že postupne budú pribúdať ďalšie góly. Lenže čas plynul a na výsledkovej tabuli stále svietilo chudobné vedenie 1:0. V druhom polčase potom prišla značná komplikácia, keď Liptovský Mikuláš dostal možnosť dlhej presilovky 5 na 3 ale aj tú sa chalanom podarilo ubrániť. Keďže sa hovorí, že kto v zápase nevyužije takúto dlhú presilovku o dvoch hráčov nezaslúži si vyhrať, pomaličky som bol aj ja presvedčený o tom, že to dohráme do úspešného konca, a ak príde ešte nejaký gól, tak to bude ten do prázdnej brány. Po tomto oslabení mal navyše po skvelej individuálnej akcií veľkú šancu Bubo (Marek Bubelíny) ale jeho strela skončila na tyčke. No a keď zostávali do konca zápasu 2 minúty a 30 sekúnd stalo sa presne to čo sme nechceli. Liptákom sa podarilo vyrovnať, na čo tréner Banskej Bystrice reagoval oddychovým časom, keďže si uvedomoval, že každý bod je dôležitý. Lenže hororový scenár tohto zápasu ešte nebol naplnený, to sa stalo až o chvíľu neskôr. Prišlo zaváhanie na modrej čiare a Mikuláš sa dostal do konca do vedenia. Následne v snahe vyrovnať pridal ešte dva góly do prázdnej brány a skaza bola dokonaná. Zápas teda skončil 1:4.
Výsledok zápasu bol po tom priebehu naozaj krutý čo však bolo horšie vidina medaily z Majstovstiev Slovenska sa za dve a pol minúty veľmi vzdialila. Všetci si totiž uvedomovali, že situácia sa veľmi skomplikovala a na zisk medaily bude pravdepodobne potrebné zdolať Trenčín, ktorý bol v poslednom zápase výrazným favoritom. Napokon ani to nemuselo stačiť. Ak by totiž Hoba v stredu vyhrala oba svoje zápasy mala by o bod viac.
Keď sa zápas Hoby s Trenčínom skončil v riadnom hracom čase 4:4 vyzeralo to veru všeliako. Našťastie brankár Trenčína zneškodnil všetky najázdy a o víťazstve Dukly rozhodol v tretej sérií Marco Barényi. Barani teda mali v boji o medailu všetko vo svojich rukách. Stačilo poraziť Trenčín. To sa ale ľahko povie ale ťažšie na ľade realizuje. Po tom zápase s Mikulášom sme boli nešťastní ale povedali sme si, že to hodíme za hlavu a pripravíme sa na Trenčín, hoci sme vedeli, že hrať proti favoritovi turnaja nebude jednoduché, povedal o nálade v šatni pred zápasom útočník Lukáš Lapin.
Zápas bol od začiatku veľmi bojovný ale na hráčoch Banskej Bystrice bolo vidieť veľké odhodlanie, napraviť svoje ranné zaváhanie a výrazne zlepšeným výkonom sa pobiť až do konca o to aby z Martina neodchádzali na prázdno. Bol to práve Lukáš Lapin komu sa podarilo otvoriť skóre tohto zápasu, keď sa presadil po peknej prihrávke od Mareka Bubelínyho. Po prvom góle sme sa tešili ale nemohli sme prestať hrať. Trenčín nás dostával pod tlak v našej obrannej tretine. Vedeli sme však, že potrebujeme vyhrať takže sme do toho išli naplno, doplnil strelec prvého gólu zápasu.
Baranom sa síce darilo zodpovednou hrou odolávať tlaku ale všetci tušili, že jednogólový náskok by nemusel stačiť a bolo by dobré ho navýšiť. Keď to bolo opäť dlho 1:0 ako v prvom zápase na striedačke to žilo a povzbudzovali sme sa navzájom, aby sme dali druhý gól a Trenčín definitívne zlomili, načrtol atmosféru na striedačke počas vypätého zápasu Oskar Melicherčík. V čase 32:42 dostala Banská Bystrica príležitosť presilovej hry čo bola ideálna šanca na odskočenie súperovi. Nepodarilo sa to žiadnou veľkou presilovkovou akciou ale pomohli tomu aj hráči Trenčína svojim zlým striedaním a kde sa vzal, tu sa vzal ostal zrazu obranca Matúš Pardupa celkom sám na útočnej modrej čiare. Na prvýkrát síce brankára Trenčína ešte neprekonal ale mal dosť času aj na dorážku a tá už našťastie skončila v bráne. Po druhom góle sme si na striedačke hovorili, že už nemôžeme robiť žiadne hlúposti, priblížil Oskar.
Hoci Barani podali diametrálne odlišný výkon ako v rannom zápase a hrali prakticky bez chýb, jedna sa predsalen pritrafila a najlepší útočník turnaja Michal Mojžiš to okamžite využil na zníženie stavu na 2:1. Našťastie už žiadna dráma nenastala a do prázdnej brány pridala gólovú poistku a na konečných 3:1 Natália Gerő. Potom nastala obrovská radosť a úľava a všetci sme si tento úspech spoločne užili.
Chalani a dievča ukázali veľkú mentálnu silu a tiež silu kolektívu. Otočiť dva ťažké zápasy a spamätať sa z náročnej prehry a za pár hodín predviesť asi najlepší výkon na turnaji v momente, keď už to nikto moc nečakal by bez toho nešlo. Pevná vôľa je vždy najdôležitejšia a odhodlanosť nám tiež nechýbala. Verili sme si a dokázali sme to, povedal o celej ceste turnajom Jakub Bodnár.
Celý tím ťahal za jeden povraz a hráči bojovali jeden za druhého, no napriek tomu jeden hráč predsa len vyčnieval o čosi viac. Výkony, ktoré počas celého turnaja predvádzal brankár Branko Petrovič totiž dali jeho spoluhráčom šancu bojovať o tento tímový úspech. Napriek tomu, že po zápase s Liptovským Mikulášom, kde viac ako 37 minút držal čisté konto a napokon sa to na konci zápasu pokazilo, dokázal sa skoncentrovať a v zápase s Trenčínom podať opäť skvelý výkon. Takto videl posledné dva zápasy zo svojho pohľadu hrdina Banskobystričanov: Zápas s Mikulášom bol veľmi ťažký. Väčšinu zápasu sme vyhrávali, aj keď sme nehrali moc dobre. No v závere nám to nevyšlo a Mikulášu sa podarilo zápas otočiť. Vyrovnať sa s tým, že sme prehrali tak dôležitý zápas bolo ťažké, hlavne z mojej strany, lebo som vedel, že góly, ktoré som dostal sa dali chytiť. Na druhej strane sme vedeli, že šanca na medailu tu ešte bola. Posledný zápas bol náročný pretože Trenčín si vytváral dosť šancí, takže som musel byť dvojnásobne koncentrovaný, keďže som vedel, že každá chyba nás môže stáť medailu. Ku koncu zápasu, to vyzeralo, že Trenčínu sa podarí vyrovnať ale podarilo sa nám to ustrážiť.
Na vyhlásení výsledkov sme sa dozvedeli, že chalani si okrem bronzových medailí a trofeje za tretie miesto odnesú z Martina aj cenu Fair-play čo v podstate len podčiarklo charakter tohto tímu.
Nakoniec som sa ešte spýtal Oskara čo preňho znamená táto bronzová medaila z Majstrovstiev Slovenska. To, že sme vyhrali túto medailu znamená pre mňa veľmi veľa. Aj to, že sa mi to podarilo ako hráčovi ročníka 2011 a bolo tu veľa starších hráčov, je to super. Tu by sa patrilo dodať, že Oskar nebol jediným hráčom Banskej Bystrice, ktorý je prakticky ešte siedmak a všetci títo chlapci hrali dôležitú úlohu v tomto tíme, takže je možné, že sa na tomto podujatí predstavia aj o rok. No a terajší bronzoví ôsmaci, budú môcť samozrejme zabojovať o účasť na budúcoročných Majstrovstvách Slovenska deviatych tried. Či sa im to podarí je samozrejme otázka budúcnosti, na ktorú dá odpoveď množstvo zápasov v budúcej sezóne.
Na úplný záver mi nezostáva nič iné ako sa poďakovať všetkým hráčom a trénerom Banskej Bystrice, že ma medzi seba prijali a naozaj som sa cítil byť na tomto turnaji súčasťou tohto skvelého tímu (a nakoniec aj za to, že mohol vzniknúť tento článok 😀) Naozaj som si to veľmi užil, aj keď to bol občas riadny nápor na nervovú sústavu. 😀 Keďže to však bol boj až do posledných sekúnd a nakoniec to všetko dobre dopadlo určite je to turnaj, ktorý nám všetkým ostane na dlho v pamäti a budeme mať na čo spomínať. Ak sa v budúcnosti naskytne možnosť určite si niečo podobné s touto partiou rád zopakujem. 😉
Tak ešte raz jedno veľké ĎAKUJEM. 🙂
