Už druhý rok po sebe som sa mal možnosť zúčastniť mládežníckych Majstrovstiev Slovenska v hokeji, podobne ako minulý rok v Martine aj teraz v Trenčíne to bolo primárne v kategórií ôsmakov.
MMSR sú jednoznačne špeciálny turnaj a ten vibe a tá atmosféra, ktorá je okolo nich sa dá ťažko porovnať s akýmkoľvek iným turnajom v sezóne. Predsa sa tu stretávajú tí najlepší z celého Slovenska a už len dostať sa sem znamená pre mnohých úspech a splnenie jedného z predsezónnych cieľov, pretože každý si chce na Majstrovstvách zahrať.
Ja som si minulý rok vyskúšal Majstrovstvá v roli fotografa, tentokrát v roli aktívneho fanúšika a musím povedať, že aj jedno aj druhé som si užil. Taktiež pre mňa to bolo niečo špeciálne, takže úplne rozumiem hráčom, pre ktorých to musí byť ešte silnejšie.
Samozrejme okrem toho, že som fandil Baranom z Banskej Bystrice a napokon sme sa teda spoločne opäť mohli potešiť z bronzových medailí opäť sa mi podarilo stretnúť aj významné postavy slovenského hokeja.
To, že Branko Radivojevič bude súčasťou realizačného tímu Trenčína som vedel už vopred, a tak som si hovoril, že snáď bude nejaká príležitosť stretnúť sa s ním na turnaji aj osobne. Branko je totiž pre mňa určite jeden z mojich najobľúbenejších hokejistov, pri ktorých sa viažu silné spomienky hlavne na pôsobenie v reprezentácií.
Keď sa vrátim do roku 2012, tak samozrejme ako každý rok sme sledovali MS v hokeji ale vtedy to bolo iné… Robo bol totiž zasádrovaný a trochu uväznený doma ale kamoši ho nenechali v štichu, a tak sme si organizovali také skupinové fandenie u nás doma 😀 Takže keď sa hralo všetci susedia to vedeli… 😀 A keďže sa nám vtedy celkom darilo, tak tie zvukové efekty boli celkom časté a výrazné, takže oni to vlastne ani nemuseli pozerať a vedeli či sa nám darí alebo nie 😀
No a ako to nakoniec dopadlo všetci vieme ale teda práve Branko mal na tom nie malú zásluhu a vtedy sa definitívne stal jedným z mojich najobľúbenejších hokejistov. 😀 Hej, bodov mal dosť ale mňa vždy upútala hlavne tá emócia čo do toho vedel dať a ako sa vedel tešiť z každého gólu. 😀
Nakoniec sa moje malé prianie splnilo a stretnúť sa nám v Trenčíne naozaj podarilo, dokonca sme spolu pozerali jednu tretinu zápasu košických Sršňov proti HC Košice a pre mňa to bol zase jeden veľký zážitok. Branko je totiž naozaj milý chlapík.
Michal Sersen
O deň neskôr hrala Banská Bystrica zápas so Slovanom, ktorý víťazovi prakticky zaručoval medailu. Bolo to napínavé a Barani napokon zápas vyhrali. Takže ako ich fanúšik som mohol byť maximálne spokojný. To si asi nemohol povedať Michal Sersen, ktorý stál na pomyselnej druhej strane barikády, keďže za Slovan hral jeho syn. Napriek tomu, že ho výsledok určite nepotešil, som nabral odvahu sa mu po zápase prihovoriť a bol z toho ďalší pekný moment. A vlastne to bolo ďalšie stretnutie s hráčom, ktorý na MS 2012 zohral kľúčovú úlohu, a ktoré si veľmi vážim.
Nakoniec by som k tomu povedal asi len toľko, že títo chalani, ktorí už v športe naozaj niečo dokázali sú k nám fanúšikom naozaj ústretoví za čo im patrí vďaka 🙂
