Aj tento rok sme dopoludnie štedrého dňa strávili na tradičnom hokejbalovom vianočnom derby Sever proti Juhu. Južania sa hotovali súperovi oplatiť minuloročnú prehru, keď Sever zvíťazil (to vieme určite) výsledkom 8:3. (To už s určitosťou potvrdiť nevieme ale na takomto výsledku sa tímy nakoniec zhodli)
Pred zápasom sa riešili dôležité otázky. Napríklad či sa bude hrať s brankármi. Napokon sa žiadne prekvapenie nekonalo a minuloročný vynález Južanov, teda malé bránky, vyrobené presne za účelom tohto derby zápasu boli opäť hlavný cieľom strelcov oboch tímov.
Ďalšia debata, to už priamo na mieste pred zápasom sa týkala hracieho času. Napokon sa hráči na oboch stranách po krátkej porade zhodli, že si veria na 3×20 minút čo s plynúcim viacerí oľutovali a konštatovali niečo v zmysle: Ty kokos, starneme, 3×15 by v pohode stačilo, niektorí zas označili tento zápas za ich najväčšiu športovú aktivitu celého roka. Napokon však všetci zvládli zápas dohrať dokonca čo im slúži ku cti, lebo zápas to bol naozaj behavý, bránky boli totiž naozaj malé a trafiť ich bolo umenie, takže loptička lietala kade-tade a čas na oddych na ihrisku naozaj nebol.
Už v prvej trtine sme pochopili, že v tohtoročnej edícií to asi nebude žiadna gólová prestrelka. Skončila sa totiž nerozhodným výsledokm 0:0. Otvoriť skóre sa síce podarilo Severanom avšak Maťo Fraštia dosiahol gól nohou čo napokon uznali oba tímy. Chvíľu síce prebiehali debaty o tom či išlo o odraz alebo úmysel ale keďže to vyzeralo skôr ako Pelého zakončenie než ako náhoda, stav ostal nezmenený. Hoci mali Severania optickú prevahu, Južania hrozili nebezpečnými protiútokmi. Na jednej strane všetky nádejné akcie končili na Danovi, ktorý sa v bráne naozaj obracal, na druhej strane všetky protiútoky skončili buď nepresným zakončením alebo ich zneškodnila obrana na čele s Peťom Mikom, ktorý pôsobil na svojom poste nekompromisne ako Zdeno Chára v najlepších rokoch.
Druhá tretina sa niesla v podobnom duchu ako prvá, s tým rozdielom, že začali padať góly. Obraz hry sa však nezmenil. Pripomínalo to zápas našich hokejistov do 20 rokov na MS proti nejakému silnému súperovi. Juh bol v tomto prípade Slovensko…takže bránime, bránime, spoliehame sa, že brankár podá živortný výkon a že keď sa náhodou dostaneme do útoku niečo nám tam padne. Čuduj sa svete ono to fungovalo a v druhej tretine sa to presne aj dialo. Juh sa dostal do vedenia, ktoré sa mu dokonca podarilo navýšiť, gólom, o ktorom doteraz nikto nevie ako sa ho jeho autorovi, ktorým bol Aďo Vereš podarilo vsietiť. Keď totiž Maťo Fraštia videl, že sa Aďo rúti na bránu, celý sa do nej poskladal a všetci si mysleli, že jednoducho nie je kade skórovať. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď loptička napokon skončila v bráne.
Už-už to vyzeralo, že Juh pôjde do tretej tretiny s dvojgólovým vedením ale tesne pred koncom streleckú smolu Severanov prelomil Hefe čím im vlial pred záverečnou časťou hry do žíl novú energiu. Keďže sme však netušili ako zápas dopadne počas druhej prestávky bolo na pretrase aj to čo by sa dialo ak by zápas v riadnom hracom čase skončil remízou. Vlastne sme na nič neprišli, takže by sa to zas riešilo improvizáciou za pochodu….
To sa však nestalo. V úvode tretej tretiny síce pár krát svojim spoluhráčom zdvihol tlak nepresnosťami v rozohrávke inak spoľahlivo hrajúci Peťo Miko, ktorý však všetky svoje zaváhania dokázal následne skvelými obrannými zákrokmi napraviť, samozrejme sa potom tváril, že to bolo len pre pobavenie divákov. 😀 Južania tieto ponúknuté príležítosti nevyužili čo ich nakoniec mrzelo. Najskôr totiž na 2:2 vyrovnal Maťo Fraštia (tentoraz už v súlade s pravidlami – hokejkou 😀 ) a Vlado Bôtoš dostal Severanov následne zhruba v polovici tretej tretiny po prvýkrát do vedenia.
Po tomto góle Južanom nezostávalo nič iné ako sa chopiť iniciatívy a skúsiť vyrovnať. Šance na to veru mali ale to oranžové čudo sa im do brány dostať už nepodarilo, hoci o to bojovali do posledných sekúnd. Dano Turanec v poslednej minút svojím pokusom, ktorý mohol zápas poslať do predĺženia a vystaviť nás dileme ako ďalej rozhodnúť o víťazovi trafil len žrď. Totálnu ofenzívu súpera napokon využil na gól, ktorým definitívne rozhodol o víťazovi Marek Kmeť, keď upravil na konečných 4:2. (Tento raz o tom nie sú žiadne pochybnosti…. 😀 )
Bol to teda dramatický zápas zo všetkým čo k tomu patrí a hoci Severania obhájili svoj minuloročný triumf, spokojné boli napokon oba tábory. Akcia totiž splnila účel, stretnúť sa, zašporovať si a výhra už je len bonus. 😀 Juh bude mať svojim súperom porážku oplatiť zase o rok… :D.
