Baggio opäť v Třinci spolu s najlepšími pretekármi z celého sveta

Je to už týždeň odvtedy čo som si opäť užil skvelý deň na motokárach v Třinci. Keďže to bol jeden z mojich tohtoročných cieľov a podarilo sa to, tak som to zhodnotil tak, že táto udalosť si zaslúži okrem pár postov na Instagrame samostatný článok aj tu, keďže tento zážitok bol veľmi intenzívny a určite sa k tomu čo tu teraz napíšem budem rád vracať. Po týždni sa mi už snáď podarilo aj utriediť si myšlienky dostatočne na to aby to bolo aj nejako rozumne napísané. 😀

Hneď ako som sa dozvedel, že sa budú v Třinci konať tieto preteky, teda závod seriálu Champions of the Future značil som si to do kalendára a veril a dúfal, že sa nestane nič čo by mi zabránilo sa tam dostať. Sledujem karting už nejaký ten rok a pravda je, že človek sa na internete najľahšie dostane práve k sledovaniu tých najväčších európskych pretekov ako sú práve preteky šampionátov COFT alebo Majstrovstiev Európy poprípade WSK (World Series Karting). No a teraz chalani, ktorých som sledoval len na internete pretekali tu za rohom. Bol by hriech nevyužiť takú príležitosť stretnúť ich a sledovať ich zápolenie na trati na vlastné oči. Chvalabohu sa to nakoniec podarilo.

Toto bola moja druhá návšteva na okruhu v Třinci. Tá prvá, na majstrovstvách Poľska dopadla výborne dostal som sa všade kde som chcel, stretol som sa s kým som potreboval…. ale predsalen, hovoril som si, že na takýchto významnejších pretekoch to možno bude fungovať inak a bohvie či sa k chalanom vôbec dostanem. Takže som sa chalanov pýtal ako to funguje a tí ma ubezpečili, že by nemal byť žiadny problém a keby sa niekto pýtal tak mám povedať, že som prišiel za nimi. 😀 Tak aj bolo a fungovalo to a naozaj som sa opäť dostal všade kam som potreboval o to bol zážitok intenzívnejší.

Ďalšia otázka bola ako je na tom moja angličtina. 😀 Ono zmaturovať na dvojku vyzerá fajn ale ty dobre vieš, že to bolo len preto, že si si vytiahol tému šport.😀 Horšie je, že od tej maturity, čo bolo teda už dosť dávno som toho veľa zoči-voči s nikým moc po anglicky nenahovoril, a keď už tak to nedopadlo moc optimisticky. 😂 Takže som bol aj celkom rád, že prvý môj favorit, ktorého som stretol bol domáci Jindra Pešl, takže angličtinu som zatiaľ mohol odložiť a stačila mi moja rodná reč…😂 Keď som potom neskôr stál na tribúne, ďalší domáci borci sa rozprávali o tom ako si Jindra všade kam príde nájde kamošov. Úplne mi stačila tá chvíľa aby som tomu uveril…😁 Keď ma videl ako sa trápim s tým mojim foťáčikom, tak hovorí, že teda bude asi lepšie, keď tú fotku spraví on…😂 a keďže to dopadlo dobre čím sa vlastne potvrdilo, že som občas ozaj grambľavý, tak som tento model praktizoval aj neskôr pri ďalších selfíčkach, keď nebol nikto práve po ruke..😂

Potom nasledovalo pár rýchlych stretnutí, ktoré sme vybavili tak piatimi vetami až som sa dostal k stanu tímu DPK Racing, do ktorého práve smeroval Niklas Schaufler po nie práve najvydarenejšej jazde, ktorú nedokončil, takže bol logicky v nálade niekde medzi smútkom, zamyslením a možno aj hnevom. Hovoril som si, že to nie je asi najsprávnejší okamih na to aby som ho otravoval ale na druhej strane, ktovie kedy a či vôbec bude ešte šanca aby sme sa stretli a chvíľu porozprávali. Tak som to riskol a prihovoril som sa mu. V tom momente sa okamžite tá smutná, zamyslená tvár zmenila na vysmiatú a veselú a Niklas bol úplne fantastický 😀. Občas si napíšeme a bol jedným z tých, ktorí vedeli, že sa na tieto preteky chystám a hoci jemu sa v piatok na trati nedarilo úplne tak, akoby si predstavoval, urobil všetko preto aby som si toto naše stretnutie zapamätal len v tom najlepšom a veru to tak aj bude. Pokecali sme, samozrejme, nemohla chýbať fotka na pamiatku, ktorú nám tentoraz urobil jeho tímový kolega a musel sa snažiť dovtedy, kým sám Niklas nezhodnotil, že je dobrá, lebo je dôležité aby bola top.😀 Keďže Niklas bol jedným z mála chalanov od ktorého mi ešte chýbal autogram zvládli sme aj toto, no a keď už som bol na odchode, vrátil sa za mnou a daroval mi tímové tričko, ktoré naozaj netuším odkiaľ vytiahol, keďže ešte trafil aj veľkosť XXL.😂 Naozaj, neviem či ho mal pripravené ale skôr si myslím, že to bolo spontánne vyústenie nášho pekného stretnutia a o to viac si to vážim. 😉 Tu som teda nakoniec zistil, že ani s tou mojou angličtinou to nebude až také zlé ako som sa obával…😂

Okruhom sa vlastne celý deň z ampliónov ozývalo, že piatkovým jazdám kraľuje Dries Van Langendonck, teda jeden z mojich najväčších obľúbencov a to nie len preto ako jazdí ale tiež nikdy nemal problém pokecať o pretekoch a podobne. V podstate boli jazdci, ktorých som rád stretol, lebo sú skvelí jazdci a asi budú aj v budúcnosti patriť k úspešným pilotom. A potom tu bola veľmi úzka skupina tých, s ktorými som sa tešil ako na stretnutie s kamošmi ako práve Dries či starý známy Borys Lyźen. 😃 Chvíľu nám síce trvalo sa na tom veľkom okruhu nájsť ale podarilo sa.

Pre Driesa to bol prvý závod v novom tíme a celý deň absolútne dominoval, keď vyhrával o 2,5-4 sekundy čo je na motokáry teda slušný rozdiel. Takže naše stretnutie prebehlo vo veľmi dobrej nálade a bolo príjemné počuť od Driesa, že to že vie, že som tu mu tiež dodalo sebavedomie aby podával takýto výkon, aj keď samozrejme si myslím, že moja neprítomnosť by toho veľa nezmenila…😂 Ale je to super vidieť, že niekomu kvôli komu si vlastne prišiel sa celý deň skvele darí a jazdí v čele. A možno som mal prísť aj v nedeľu…. V nedeľu ráno totiž Driesa šťastie opustilo a v ranných pretekoch jeho motokáru postihli technické problémy, kvôli ktorým nedokončil a vo finále preto štartoval až z 12.miesta, z ktorého sa dokázal posunúť už len na štvrté, takže mu pódium tesne uniklo.

Akurát tá naša fotka no…To občas tak výjde, keď sa viac sústredíš na to aby si tam zmestil tú svoju veľkú hlavu a potom to vyzerá všeliako. Ale tak čo, povedzme, že je špeciálna ako naše stretnutie s Driesom. 😀

Nie je to tak dávno, keď Dries v triede Mini tvoril takmer neporaziteľný tandem so svojim tímovým kolegom Christianom Costoyom zo Španielska. Vtedy boli spoločne v tíme Parolin a Christian je jazdcom tohto tímu dodnes. Aj ten ma očakával ale nie a nie ho zastihnúť. Až som si všimol v telke, ktorá bežala pri jednom zo stánkov a bol tam pustený live prenos pretekov, ktorý bežal na Youtube, že Christian práve dáva rozhovor po víťaznej jazde. Takže začalo prepočítavanie v štýle…. on je tam a ja som tu, takže keď on teraz vyrazí do svojho stanu a ja si švihnem a ak ma to na matematike dobre učili tak to vychádza, že sa tam stretneme. 😂 Z matematiky som mal štvorky. To znamená že Christian bol trošku rýchlejší a už bol pri svojom mechanikovi ale okamžite ako ma zbadal pozval ma do stanu svojho tímu. Christian bol tiež super, pýtal sa ako ďaleko to máme z domu a keď zistil, že zjavne nie až tak ďaleko ako si myslel, tak samozrejme chcel aby sme prišli aj v sobotu na finálový deň.😀 Keď som mu vysvetlil, že to asi nepôjde lebo už mám nejaké povinnosti, tak som mu musel (tak trochu s otáznikom) sľúbiť, že sa vrátim aspoň o dva týždne na preteky Majstrovstiev Európy….😀😀

Christian bol celkom nadšený, že už teraz má takého fanúšika, a tak sa nakoniec ponúkol, že mi spraví fotku aj s jeho terajším, veľmi rýchlym tímovým kolegom zo Škótska Zacom Drummondom. Prvá sa mu nepozdávala, takže si nás ako profi fotograf nastavil, že chalani tuto sa postavte, to bude lepšie a ozaj urobil dve pekné fotky, je to zjavne multitalent. 😀

Inak táto fotka vznikla po jazde, v ktorej Zac stratil pár pozícií, takže do paddocku prichádzal veľmi nespokojný, chvíľu sme sa rozprávali s Christianom kým on riešil so svojim tímom prečo mu to tentoraz nevyšlo. Bolo to zaujimavé sledovať a bolo vidieť, že Zacovi veľmi záleží na tom aby sa takáto situácia, nabudúce už neopakovala a aby podal lepší výkon.

Zároveň bolo super vidieť ako si chalani vážia fanúšikov. Zac bol ešte 5 minút pred tou fotkou vytočený tak, že by sa len málokto odvážil s ním prehovoriť, potom však nemal problém sa mi venovať a prehodiť pár slov, bolo vidieť, že aj on si uvedomuje, že viackrát sa nám už stretnúť podariť nemusí a tak hodil svoje práve dokončené nevydarené preteky aspoň na chvíľu za hlavu. Nakoniec bol Zac v nedeľu blízko pódia a hlavne kvôli 5 sekundovej penalizácií skončil až siedmy.

Asi by som to nebol ja, keby sa mi zase nestala na akcií podobného druhu vtipná vec. Keď som asi tak 10x obehol celý paddock a stále som nemohol nájsť talianskeho pretekára Ludovica Bussa vzhľadom na to, že program dňa sa pomaly blížil k svojmu koncu, už som sa pomaly zmieroval s tým, že sa v ten deň nestretneme. Keďže mal Dries pred sebou svoju poslednú jazdu smeroval som na tribúnu sledovať preteky. A nemusíte trikrát hádať, kto prišiel na tribúnu a postavil sa hneď vedľa mňa….😀 Takže som sa začal smiať ako sa situácia sama vyriešila a pozreli sme si spoločne ďalšie preteky, v ktorých Dries dominoval.

Vlastne vôbec prvým jazdcom mimo Slovenska, ktorého kariéru som začal sledovať a s ktorým som nadviazal kontakt bol Belgičan Lenn Nijs, a tak som sa veľmi tešil aj na naše spoločné stretnutie.

Určite jedným z najtalentovanejších jazdcov na okruhu bol Alex Powell , ktorý je len tak mimochodom aj juniorským jazdcom Mercedesu. Okrem iného, je to asi prvý Jamajčan, ktorého sa mi podarilo osobne stretnúť, zato sme sa zvítali ako starí kamoší…😂 Alex je už pretekárom staršej kategórie OK a v Třinci bol vo forme. Asi aj vo víťaznej, lenže…. V prvej zákrute nedeľného finále ho na mokrej trati v prvej zákrute zostrelil jeden zo súperov. Alex sa tak, po štarte prepadol na koniec štartového poľa, čiže nejaké 34. miesto, z ktorého to ale fantastickou jazdou dokázal vytiahnuť na až neuveriteľné 8.miesto v cieli a len tak potvrdil, že je naozaj skvelý. 😀

Ukončil by som to asi pár slovami o víťazovi pretekov kategórie OKJ, ktorým sa napokon stal Oleksandr Bondarev. Bondi je z Ukrajiny ale nie o tom som chcel,… Minulý rok mal vážnu nehodu, po ktorej mu dokonca hrozilo, že príde o nohu, našťastie sa však za pomoci skvelých doktorov dal dokopy ale trvalo to naozaj dlho. Myslím, že to bolo vôbec jeho prvé víťazstvo od spomínanej nehody takže to bolo pre neho určite veľmi emotívne. V lete počas jeho rekonvalescencie sme boli v kontakte, posielal mi totiž nejaké autogramy a prihodil k tomu aj panáčika z Lega 😀 . Práve skladaním stavebníc Lega si totiž počas svojej tour po nemocnicach krátil čas. Chvalabohu už sa môže teda opäť venovať tomu čo mu ide najlepšie a vlastne, aj keď osobne som mal väčších favoritov na víťazstvo tak to napokon vyšlo celkom pekne.

Trochu ma teda v nedeľu pri telke mrzelo, že to Driesovi, ktorý bol mojim najväčším favoritom napokon jeho skvelé výkony nestačili ani na pódium. Na druhej strane je to dobrý dôvod na to aby som sa do Třinca vrátil už o týždeň na preteky majstrovstiev Európy, kde verím tomu, že sa podarí viacerím mojim favoritom postaviť na stupne víťazov.

Každopádne sa mi opäť potvrdilo, že nikdy nehovor nikdy naozaj platí. 🙂