Dlhšie som rozmýšľal ako správne prepojiť tieto dve stretnutia, o ktorých budem rozprávať v nasledujúcich riadkoch tak aby som poukázal na to, že radosť s futbalu nie je vždy závislá na tom, že ide všetko podľa plánu, a tak ako by sme chceli.
Matúš
Keď som Matúša stretol prvýkrát bol to asi taký zvláštny zápas pre nás oboch. Keď som Matúša stretol druhýkrát vlastne to bolo podobné….
Keď hral Zvolen naposledy v Kysuckom Novom Meste bol to jeden z prvých zápasov kedy som musel odložiť foťák a pozoroval som to zo striedačky. Vlastne som sa mal možnosť prvýkrát po rokoch sledovať futbal ako len hľadaním čo najlepšieho záberu. My sme ten zápas vtedy zvládli a dali sme ak si dobre pamätám 6 gólov.
Matúš vtedy dostal šancu v bráne súpera a ten zápas mu veľmi nevyšiel. Určite to, že dostal tie góly nebola iba jeho chyba ale určite tam boli aj veci, ktoré sa dali urobiť lepšie a on to vedel. Preto po zápase trochu bojoval s emóciami. My sme vtedy ten zápas pozerali spoločne s brankárom našej sedemnástky Braňom Paršom a keďže Braňo sedel vedľa mňa a my sme boli väčšinou v útoku všímal si aj Matúša. Napriek tomu, že tam boli chybičky, bolo vidieť, že Matúš vie čo robí, len niekedy je taký deň, že sa všetko zosype a on ho mal práve vtedy.
My sme sa potom neskôr o tomto zápase bavili s Matúšom na Instagrame a pamätal si ho veľmi dobre. Páčilo sa mi, že Matúš sa nebál rozprávať o tom, že mu to vtedy úplne nevyšlo ale zároveň bol odhodlaný ísť ďalej a posúvať sa sa. Odvtedy už má Matúš samozrejme za sebou veľa o mnoho lepších zápasov ako bol ten v Kysuckom Novom Meste.
Medzi tými zápasmi sme prebrali všeličo a zistil som, že Matúš pozitívne naladený chalan. Ja si hráčov, ktorí chcú makať a zlepšovať sa, aj keď sa nie úplne všetko vydarí cením, takže som bol rád, že sme sa tentoraz vo Zvolene opäť stretli.
Tam zápas nevyšiel pre zmenu nám. A Matúš hoci možno čakal, že dostane šancu bol tentoraz len v pozícií dvojky a celý zápas presedel na lavičke. Napriek tomu všetkému si udržal úsmev na tvári a pozitívny prístup a naše spoločné stretnutie bolo pravdepodobne tým najpozitívnejším zážitkom, ktorý som si v ten deň odniesol zo Zvolena. 🙂
Matias
Tento príbeh začína na konci predminulej sezóny v Kysuckom Novom Meste. Kategória U11 MŠK Žilina hrala posledný zápas v sezóne práve tu, kde nastúpila proti našej U12-tke. Samozrejme jasne zvíťazila čo nebolo žiadnym prekvapením vzhľadom, že chalani po zápase dostali pohár a oslavovali u nás majstrovský titul, v tomto zápase iba potvrdili svoju kvalitu.
Mňa však zaujal jeden hráč Kysuckého Nového Mesta, ktorý dal Žiline v tom zápase gól a veľmi sa z neho tešil. Lenže rozhodca tento gól napokon neuznal. Zápas plynul a tesne pred koncom tento hráč opäť skóroval a bolo vidieť ako veľa to preňho znamenalo, že sa mu to napokon podarilo, hlavne po tom prvom neuznanom góle.
Tým hráčom bol Matias a pre mňa klasický indikátor toho, že to bude fajn chalan bol, že ako jediný po zápase prišiel pozdraviť a prehodiť slovo.
Ten futbalový život je taký, že toto bol jeden z posledných Matiasovych zápasov v drese Kysuckého Nového Mesta a my sme sa odvtedy nevideli. Až kým som nezavítal na zápas do Rudiny. Tam ma privítal rovnako vysmiaty a veselý chalan, on okamžite spoznal mňa a ja jeho.😀
Bolo super vidieť, že ten futbal ho baví stále rovnako, a že má z neho stále radosť, aj keď už nedáva góly Žiline ale trochu iným súperom. Keď sme sa po zápase rozprávali tak hovoril, že aj tu je spokojný, že chalani sú super partia a Rudina super klub, že sa mu darí, dáva góly, prihrávky a futbal ho stále baví.
Tak si hovorím, že je super ako to Matias zobral a teší sa z futbalu tam kde je platným hráčom. Nie každý bude profesionál, tak to proste je. A je naozaj dôležité aby sme takýchto zanietených hráčov, ktorý sa tešia zo športu pretože ich jednoducho baví mali vo všetkých súťažiach, lebo čím viac ich bude, tým viac kamošov a spoluhráčov svojim optimizmom a radosťou zo športu samotného strhnú.
Myslím že ako Matias tak aj Matúš môžu byť príkladom hráčov, ktorým v prvom rade ide o to, aby im futbal prinášal radosť a pozitívne momenty a myslím, že sa im to darí, pretože sú tak nastavení aby sa vedeli tešiť z maličkostí ako napríklad z našich stretnutí alebo z toho, že si ich niekto všimol a ocenil ich prístup.
Čím viac takýchto hráčov bude tým bude na tom náš futbal (a šport celkovo) lepšie. Bodaj by sme teda mali čo najviac Matiasov a Matúšov. 🙂
