Po včerajšom zápase som rozmýšľal, prečo ma basket v Prievidzi tak baví. Prečo tam vždy dokážem vypnúť a jednoducho si užívať basketbal.
Mám rád miesto na tribúne za domácou lavičkou. Niežeby bol odtiaľ najlepší výhľad, ale baví ma sledovať reakcie trénera a hráčov na vývoj zápasu. Ako medzi sebou komunikujú, ako reagujú na jednotlivé situácie, aká je atmosféra na lavičke… Je to pre mňa súčasť športového zážitku.
A včera bolo na hráčoch fakt vidno, že sa bavia. Bavili nás všetkých a my sme sa bavili s nimi.
Z lavičky išla strašne dobrá energia. Frankie Policelli pri striedaní rozdával deťom za lavičkou high five už v prvom polčase a bolo cítiť, že chalani si ten zápas jednoducho užívajú. 
V druhom polčase Prievidza spustila trojkovú kanonádu. Náskok rástol a spolu s ním aj energia celej haly. A teba to prirodzene strhne tiež. Nič neriešiš, len sleduješ basket a bavíš sa. 
A potom si uvedomíš, že vlastne sleduješ profesionálov. Ľudí, ktorí sa športom živia, je to ich práca – a oni sa ňou bavia. Bavia sa basketbalom, svojím výkonom a úprimne sa tešia z toho, čo na palubovke predvádzajú ich spoluhráči.
A potom si to porovnáš s niektorými mládežníckymi zápasmi…. hokej, futbal, to je vlastne jedno…ktoré si zažil. A občas mi tam chýba práve toto.
Obyčajná radosť z toho, že hráš.
Že keď ti niečo vyjde potešíš sa. Že keď chalanom vyjde akcia vidíš na nich, že si ten moment užívajú.
A je to škoda.
Práve v mládežníckych zápasoch by malo byť tej radosti z hry vidieť najviac, veď tí chalani robia šport hlavne preto, že ich baví. Skúsme im ju nebrať. 
Tá energia, ktorá vzniká, keď si hru naozaj užívaš, je nákazlivá.
Včera ju bolo v Prievidzi cítiť z lavičky až do tretej rady.
A teda teším sa, že budem môcť túto pozitívne naladenú partiu sledovať aj v ďalších kvalitných európskych zápasoch.
Fotky už z tretej rady moc kvalitné neboli….tak malá AI rekonštrukcia pozitívne naladenej lavičky počas time-outu 
.
#baggionacestach
