Dnes som mal jedno stretko ako z Pošty pre teba…
Lebo však občas sa niekto dopredu ozve, že príde pozrieť na futbal a človek sa na to pripraví, no a občas sa niekto zjaví tak ako pán Ďurina dnes…
Hrali sme dohrávku doma s Veľkým Rovným a tak som si fotil ako vždy. Po prvom polčase niekto zišiel s tribúny a oslovil ma, keďže ale videl, že som totálne v lese (hanba mi…) tak sa mi pekne predstavil, že ty si ma už asi nepamätáš, ja som Tomáš Ďurina. 
Tomáša som si samozrejme pamätal, však čosi spolu máme za sebou a neurobil toho v minulosti pre mňa málo, ale spoznať ho po dosť rokoch čo sme sa nevideli… To nebolo jednoduché a priznávam, že sám by som to asi nedal… Chvalabohu, mňa si ľudia málokedy pomýlia, takže sa mi potom môžu pripomenúť…
Tomáš síce hovoril, že nech to nikde nedávam, ale dám…a čo, že máme pár kíl navyše… Tak dám k tomu aj druhú fotku aby ľudia vedeli aký si bol kedysi parádny hokejista…. Asi jediný, kvôli ktorému som sa prvý a posledný krát vybral pozerať na tréning, keď si bol v príprave s áčkom.
Napísali sme spolu rozhovor, ktorý rozvíril vody v Dubnickom hokeji a potom si mi občas robil „experta“ na mojom legendárnom blogu a písal tam tvoje fundované názory…
A nakoniec je jeden podporovateľom mladých futbalistov vo Veľkom Rovnom a druhý v Zbyňove… Keď sme sa stretávali vtedy na juniorke asi sme čakali, že to dopadne trochu inak….
Ale však hlavne, že sa máme dobre tam kde sme….ale bolo príjemné si trochu zaspomínať. Tak som rád, že si sa mi prihovoril…. a budem sa tešiť nabudúce…
