V Bystrici ako doma

Tak sa to úspešne podarilo. Včera som bol prvýkrát na hokeji v Banskej Bystrici. A musím povedať, že to bolo super, ale vlastne som ani nič iné nečakal. 😃

Najskôr sa pozdravíš so všetkými známymi tvárami čo idú okolo na tréning potom si podebatiš s trénerom brankárov Poldom (Adam Políček) a to už sa chystá na tréning aj „náš“ Palo… :D. Pozeráš zápas a zrazu ťa príde pozdraviť Dimitri a na záver sa objaví aj sám Oskar, teda nie celkom sám ale s Lapom 😂 takže sa vlastne čítiš ako doma 😀.

Čo sa týka zápasov… Tie boli napínavé ako sa patrí.. 😀 Šiestaci po boji zlomili zápas v tretej tretine a vyhrali 8:9.

Nuž a ôsmaci, ktorý hrali tentoraz výnimočne ešte neskôr ako extraligisti (zápas nám začínal asi 18:45) 😀 si vo večernom zápase poradili so súperom 4:5. Aj keď treba povedať, že tu sme mali šťastie. Vyzeralo to s nami veru všeliako. Začiatok bol dobrý, viedli sme 0:3. Potom nám to trochu prestalo sypať ale to aj preto, že Lucas Chrenovský v bráne Bystrice predvádzal výborné zákroky. 🙂

V druhej presilovke 5 na 3 v tretej tretine sme ale vyrovnali. A na konci sa k nám priklonilo aj to šťastičko, keď Dávida stojaceho pred bránou trafil puk niekam do nohavíc a spadol do nej. 🙂

Takže nakoniec výhra 4:5.

No a keďže to bol posledný zápas v sezóne tak chcem poďakovať chalanom aj trénerom za celú sezónu, že som mohol pri tom byť s nimi. 🙂

Čo sa stalo týždeň predtým

Sezóna skončila, vzájomný zápas máme za sebou, play-off sériu tiež…

Takže už môžem vytiahnuť aj tieto fotky aj s príbehom ako vznikli. Vznikli nedávno v Prievidzi, keď som sa tam ocitol, aj keď vlastne trochu neplánovane…😀

Moje pôvodné plány zmenili Adam a Dimitri, ktorí mi dali vedieť, že by boli radi, keby som ich prišiel pozrieť na zápas. Nešlo im o fotky ale o to aby sme sa stretli a aby som ich prišiel povzbudiť čo bola v čase, keď som sa ešte stále vyrovnával s tým, že jednoducho už nebudem fotiť toľko ako predtým celkom príjemná zmena. Bolo to fajn ísť niekam bez toho, aby čakali niečo späť. A dosť mi to pomohlo.

Tu musím samozrejme spomenúť, že aj naši žilinskí hokejisti, hlavne ôsmaci a šiestaci si už na to (že fotím menej) zvykli (a za to im tiež ďakujem 🙂 ) ale veľa ľudí stále nie… 🙂

Táto fotka, ktorá vznikla, vôbec nebola v pláne.

Ale bude mi pripomínať, že mi vtedy chalani povedali:

Môžeš prísť len tak.
Pozrieť sa.
Podporiť nás.
Stretnúť sa.
A budeme radi.

A to pre človeka, ktorý rozmýšľa, že čo teraz, keď už nebudem fotiť znamená dosť veľa. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *