Spoločenská funkcia žurnalistiky je veľmi významná. Na to aby žurnalistika menila alebo vytvárala názory spoločnosti nemusí ísť primárne o veľké mienkotvorné médium. Zoberme si ako príklad regionálne noviny, ktoré sa venujú pred komunálnymi voľbami jednotlivým kandidátom. Samozrejme novinári potrebujú vytiahnuť niečo kompromitujúce aby sa ich článok predal čo najlepšie. Následne sa článok dostane na verejnosť a v meste začne diskusia či je ten a ten kandidát tým pravým na post primátora. Určite sa u nejedného občana stane, že po prečítaní článku zmení svoje rozhodnutie a dá svoju dôveru inému kandidátovi. Novinár tak v konečnom dôsledku ovplyvní nie len rozhodnutia ale možno aj životy niektorých ľudí. U voličov ovplyvní iba ich rozhodnutie ale u kandidátov aj ich nasledujúcu kariéru, keďže jeho článok môže zmeniť ich predpokladaný úspech vo voľbách na neúspech.
Z pohľadu žurnalistu je žurnalistika prostriedkom jeho živobytia. Preto chce každý žurnalista pracovať vo veľkom médiu s veľkou redakciou, kde dostane za svoju prácu dobre zaplatené. Následne môže svoje názory predkladať spoločnosti a pokúšať sa ju meniť. To sa však ani zďaleka nepodarí každému. Mohlo by sa zdať, že v súvislosti s významnosťou novín klesá aj spoločenská funkcia článkov, no nie je to celkom tak. Osobnosť slovenskej žurnalistiky Patrik Herman sa v rozhovore pre študentský časopis Občas Nečas vyjadril takto: „Mladí žurnalisti nemusia hneď odhaľovať celoštátne škandály. Aj obyčajnou, na prvý pohľad nevinnou správou v regionálnom médiu, hoci aj o úspechu študentov v naháňaní múch, dokážu urobiť radosť desiatkam ľudí – študentom, ich rodičom, starým rodičom, trénerovi, jeho rodičom, starým rodičom… Skrátka, žurnalistika má oveľa hlbší rozmer a každým svojim príspevkom môžu svet okolo seba urobiť krajším.“ S týmto tvrdením sa dá súhlasiť, čo môžem potvrdiť z vlastnej skúsenosti. Keďže som si pre odbornú redakčnú prax vybral mestský mesačník Rajčan, kde dovtedy chýbali články o miestnom futbalovom klube začal som naň upriamovať svoju pozornosť. Začalo sa to nevinnými článkami z jednotlivých zápasov, môžeme povedať, že nejako tak začala moja žurnalistická kariéra. Takmer nikoho som v tíme nepoznal. Netrvalo to ale dlho a hráči si začali všímať moju prácu a dialo sa presne to čo spomínal aj Patrik Herman, hráči mali radosť, že o ich úspechoch niekto informuje, fanúšikovia futbalu v meste boli radi, že majú čerstvé informácie, a ja sám som bol rád, že moju prácu niekto ocení. Momentálne sa okrem zápasov A mužstva zúčastňujem aj na tréningoch a monitorujem aktuálne dianie v klube. S hráčmi sme sa stali priateľmi a myslím, že môžem smelo povedať, že som sa stal súčasťou tímu. Táto práca hoci nie je platená ma momentálne napĺňa, hoci v budúcnosti sa určite chcem posunúť niekam ďalej.
Tieto príklady poukazujú na prácu v menších médiách. Potom sú tu však média väčšie, ktoré majú vplyv na celú spoločnosť v rámci štátu. Ide teda o mienkotvorné média. Tie, keď niečo napíšu väčšina spoločnosti to pokladá za hotovú vec, aj keď to tak byť ani zďaleka nemusí. Ako príklad môže poslúžiť správa o náhlej smrti komentátora Mateja Hajka. Túto správu uverejnili takmer všetky webové portály na Slovensku v jednu nedeľu popoludní. Večer však vyšlo najavo, že Matejovi Hajkovi sa nič nestalo a je živý a zdravý. Všetky weby tak museli uverejniť opravu a zároveň sa ospravedlniť komentátorovi, že ho predčasne pochovali (Ospravedlňujeme sa za zverejnenie nepravdivej informácie, ktorá najskôr pochádzala z agentúrneho zdroja (TASR) sa dostala až na našu stránku hokejportal.net. Matej Hajko je živý a zdravý). Všetky weby totiž správu prebrali od tlačovej agentúry, pričom si mysleli, že tá si správu overila z viacerých zdrojov čo sa ale zjavne nestalo. Myslím si, že to čo v tomto prípade neurobila tlačová agentúra nerobí ani veľká väčšina recipientov, teda si informácie uverejnené v médiách neoveruje z iného zdroja, aj keď dnes už na to možnosti sú.
V dnešnej dobe, keď už prevládajú nad printovými médiami tie internetové sa kladie dôraz hlavne na rýchlosť s akou dokáže dané médium informovať o nejakej udalosti. Tento fakt však spôsobuje, že niekedy je rýchlosť uverejnenia správy na úkor jej kvality a nám ako čitateľom bije do očí množstvo preklepov. Čo je horšie v snahe získať informácie čo najrýchlejšie sa často na weboch, objavujú nepresné informácie, ktoré musia byť neskôr opravované. Či sa nám to ale páči alebo nie budúcnosť žurnalistiky je v internetovom obsahu. Ten ponúka niekoľko výhod. Prvá je už spomínaná možnosť okamžite informovať. Výhodou pre recipientov je, že nájdu presne to čo hľadajú a nemusia sa zaťažovať listovaním v časopise alebo v novinách. Taktiež vynaložia menšie alebo žiadne finančné náklady na rozdiel od toho ak by si museli noviny kúpiť, museli by za ne zaplatiť. V redakcií printových novín si to predstavujem asi tak, že sa nachádza v nejakej budove a pracovníci sa každé ráno stretnú a rozdelia si úlohy. Internetová redakcia toto podstupovať nemusí. Úlohy môže rozdeliť šéfredaktor bez toho aby museli byť všetci prítomní na jednom mieste, stačí ak sú napríklad spojení v jednej skupine na sociálnej sieti, kde každý vidí komu akú úlohu šéfredaktor zadal, poprípade môže sám napísať na čo sa vrhne.
Veľká výhoda internetu je podľa mňa v tom, že do článku môže autor pridať napríklad video alebo autentický hlasový záznam, zatiaľ čo časopisy a noviny si musia vystačiť s klasickou, statickou fotografiou. Hoci veda aj v týchto oblastiach ide dopredu, noviny s možnosťou prehrania videa si zatiaľ predstaviť neviem. Taktiež sa sem dajú vkladať rôzne odkazy, ktoré vás presmerujú na iný článok súvisiaci s témou a vy nemusíte nič hľadať.
Otázkou je ako spropagovať stránku na internete natoľko aby sa k vám čitatelia pravidelne vracali. Niekedy predáva overená značka ako v prípade známych denníkov. Dobrý a ľahko zapamätateľný názov je taktiež jedným zo základných predpokladov úspechu. Za všetkým je však hlavne poctivá práca a hlavne dobrý redakčný plán, či už ten krátkodobý alebo dlhodobý. Keď bude stránka prinášať dlhodobo kvalitný obsah, postupne si svoje publikum vybuduje.
Budúcnosť žurnalistiky je podľa môjho názoru svetlá. Žurnalisti nájdu uplatnenie stále a stále budú môcť meniť spoločnosť. Výsledky žurnalistickej práce sa však budú čoraz viac presúvať z papiera novín a časopisov do virtuálneho, internetového priestoru. Niektorí redaktori či šéfredaktori by si však mali uvedomiť, že menej je niekedy viac alebo, že pomaly ďalej zájdeš a radšej si informáciu viackrát preveriť, ako potom vyzerať pred verejnosťou ako amatér. Verte mi, že to nie je dobrý pocit, taktiež som to mal možnosť zažiť na vlastnej koži.
