Inšpiráciou pre dnešný post bol opäť postreh z podcastu s prezidentom basketbalového klubu BC Prievidza, Jánom Müllerom. Rozprával o práci trénera Garetha Murrayho a otvoril tému, ktorá na prvé počutie znie ako banalita – F-words.
V športovom slangu sú to tie povestné anglické nadávky na „F“, ktoré lietajú v každej kabíne, ktorej súčasťou sú anglicky hovoriaci hráči. Pointa nie je v tom, že by sa v športe vulgarizmy nemali používať. Šport je tvrdý, tlak je realita a emócie k nemu patria. Celý trik je v tom, kam to slovo smeruje.
Útok na chybu vs. útok na človeka
Ján Müller spomenul, že v Prievidzi mali kedysi aj ostrieľaní americkí profíci problém s tým, ako s nimi tréner komunikoval. Nebolo im to príjemné, a to sú dospelí chlapi, čo už niečo preskákali. Prečo? Lebo čiara medzi tvrdosťou a ponížením je niekedy tenká.
„To rozhodnutie bolo hlúpe“ – Toto je o chybe. Hráč vie, čo pokazil, a má šancu rásť.
„Ty si hlupák“ – Toto je o identite. Hráčovi tým beriete jeho hodnotu a dôstojnosť.
Keď tréner povie hráčovi „ty si zlý“, nerieši výkon, ale útočí na jeho hodnotu. A ak s tým majú problém profíci, čo potom takí mladí športovci? Tí si to často nevedia oddeliť a namiesto „urobil som chybu“ si z tréningu odnesú pocit „ja som chyba“.
Ako to robí Gareth Murray?
Prezident Prievidze doslova povedal, že Gareth Murray používa tvrdý jazyk tak, aby neútočil na dôstojnosť hráča. To je tá kľúčová schopnosť lídra.
Pri vypätých situáciách v kabíne môže padnúť tvrdé slovo, ale stále môže byť použité s rešpektom. Vulgarizmus môže byť namierený na situáciu, na ten moment, keď sa niečo pobabralo, ale nemusí (a nemal by) byť namierený na človeka ako takého.
Čo si z toho odniesť (aj mimo palubovky)?
- Nie je problém byť tvrdý. Problém je byť necitlivý.
- Môžeš zvýšiť hlas. Ale nie niekoho zosmiešniť.
- Pomenuj chybu. Ale nikdy ju nezameň za identitu toho človeka.
Tvrdosť buduje výkon, ale dôstojnosť buduje charakter. A dobrý tréner by mal budovať oboje.
Foto: Daniel Stehlík
