Počas dlhšieho uplynulého obdobia, keď som založil tento blog a zo zdravotných dôvodov som sa od fotografovania opäť viac presunul k písaniu o športe z môjho pohľadu som si začal uvedomovať jednu zásadnú vec. Aké sú moje skutočné hodnoty v športe a prečo sú nastavené práve takto. Pre mňa je totiž na prvom mieste charakter, na druhom snaha a až potom samotný výkon. Táto moja optika nevznikla náhodou. Je hlboko zakorenená v mojom detstve a v boji, ktorý som musel zvádzať prakticky od začiatku.
Detstvo v bráne a boj o normálnosť
Narodil som sa s DMO (detskou mozgovou obrnou) a celé detstvo pre mňa bolo výzvou. Zatiaľ čo moji rovesníci behali po futbalovom ihrisku, ja som mal obdobia, kedy som nemohol športovať vôbec. Chodil som s ortézou, jazdil na trojkolesovom bycikli a neustále som vnímal, že som iný.
Moja cesta k športu viedla cez či už hokejovú alebo futbalovú bránu. V bráne som mohol aspoň čiastočne zmazať svoj pohybový deficit, lebo nebolo treba behať. 😀 Pamätám si, ako sa mi zrútil svet, keď mi učiteľka na telesnej zakázala chytať, lebo sa bála zodpovednosti. Našťastie ma podržali rodičia a skvelá partia na ulici.
Hrávali sme hokej hodiny a hodiny. Moja výstroj bola celkom custom – betóny z molitánu a šiltovka namiesto lapačky. Ale práve tam, kľačiac na kolenách asi do pätnástich rokov, som sa cítil ako skutočná súčasť partie. Niekto, s kým sa rátalo.
Hľadanie užitočnosti
Keď prišiel moment, že som pre zdravie už nemohol športovať vôbec, moja snaha ostať pri športe sa nezastavila. Hľadal som akýkoľvek spôsob, ako byť užitočný:
- Zbieral som autogramy a študoval žurnalistiku.
- Pôsobil som ako manažér a vedúci mužstva vo futbale.
- Venoval som sa športovej fotografii, hoci som vedel, že nebudem profík.
Vždy som sa snažil odviesť tú najlepšiu prácu v rámci svojich možností. Práve preto ma dnes mrzí, keď vidím mladých športovcov niečo odfláknuť. Moja vlastná skúsenosť ma naučila, že snaha je voľba, ktorú máš vo svojich rukách, bez ohľadu na talent.
Charakter na prvom mieste
Dnes rozumiem brankárom a športovcom možno lepšie práve preto, že som si tie víťazstvá a prehry musel vybojovať inak. Moja osobná história sformovala tri piliere, cez ktoré sa pozerám na hráča:
- Charakter: Zaujíma ma, aký je človek, ako sa správa k ostatným a či dokáže šíriť pozitívnu energiu.
- Snaha a úsilie: Oceňujem, keď hráč odvedie to najlepšie v rámci svojich schopností, aj keď výsledok nie je ideálny.
- Výkon: Výsledky a góly sú dôležité, ale v mojich očiach sú až na treťom mieste.
Najlepšie je samozrejme vidieť kombináciu všetkých troch – hráča, ktorý na sebe pracuje kvôli tomu, že to má rád, má rešpekt k súperovi a hokejom (alebo futbalom či akýmkoľvek iným športom, ktorému sa venuje) robí radosť nielen sebe, ale aj ľuďom okolo.
Možno by som sa nazval tak trochu ambasádorom snahy. Chcem pripomínať, že nie každý bude profesionál, ale každý môže do toho, čo robí, dať celé srdce.
