Vo štvrtok nás čakal výjazd s hokejistami Žiliny do Banskej Bystrice na súboje proti Baranom Red proti nášmu šiestemu a ôsmemu ročníku.
Zápasy to boli zaujimavé a vlastne aj cesta bola fajn. Hlavne keď si tréner Marták zaspomínal na legendárnu otočku ôsmakov z Majstrovstiev Slovenska v Ružomberku pred pár rokmi, keď prehrávali so Slovanom v polovici zápasu 1:7 a potom sa začal taký malý zázrak na ľade, vyhrali ten zápas 9:7 a brali striebro z Majstrovstiev. To mi pripomenulo jednu vec, že nikdy sa netreba prestať snažiť, lebo zlyhanie nie je, keď prehráš zápas ale keď ho odpíšeš a prestaneš sa snažiť. Ak by to vtedy urobili chalani a Nela, nikdy by tú medailu nezískali.
Zápas šiestakov na túto myšlienku vlastne celkom pekne nadviazal. Ten zápas sme prehrali 10:3. Kto by sa pozrel na výsledok, povedal by si jasný zápas. Ono to však celé bolo trochu inak. Vlci boli v tom zápase herne lepší, vylámali si zuby na brankárovi ale nikto z mladých vlkov, od brankára po posledného hráča sa v tom zápase za žiadneho stavu neprestal snažiť. Všetci bojovali až do konca.
Tréneri to samozrejme po zápase ocenili, všetkých hráčov a hráčky pochválili za bojovnosť, nasadenie, snahu a prístup s tým, že hokej je občas taký, že prehráš aj zápas, do ktorého si dal všetko. A toto robí strašný rozdiel v tom ako sa mladý hráč pozerá na zápas, ktorý prehral. Keď ty vieš, že ok, súper možno lepší, možno len efektívnejší ale dali sme do toho všetko a tréner to vie, lebo nám to povedal, tak nabudúce to skúsime znova. A kľudne to môže byť zápas, ktorý prehráš 10:3.
Ako druhý nás čakal ôsmakov. Ak by niekto nepoznal situáciu v tabuľke, teda, že oba tímy sa nachádzajú v jej dolnej polovici asi by to podľa toho ako ten zápas vyzeral ani nepredpokladal. Ja by som povedal, že toto bol jeden z najlepších zápasov ôsmakov Žiliny, na ktorom som bol. Taktiež zo strany Redov to bol zápas, ktorý bol omnoho lepší ako napríklad ten nedávno v Prievidzi a jeden z hráčov Bystrice Richard Mecho, ho taktiež označil za ich najlepší v sezóne. Redi nás napokon porazili lepšou efektivitou a vyhrali ten zápas 8:5. Jedna vec, ktorú som si z toho zápasu zobral je, že naozaj treba pristupovať s rešpektom ku každému tímu, lebo všade sú chalani, ktorí sa snažia hrať najlepšie ako vedia. Niekedy to vyjde a vyzerá to ako včera, teda ako skvelý zápas, niekedy je to horšie ale snaha tam je vždy. Takže chcem pochváliť aj našich chalanov, že odohrali fakt dobrý zápas.
Nuž a po týchto dvoch zápasoch som mal veľkú radosť z toho, že sa mi podarilo aspoň na 5 minút druhej tretiny vidieť aj zápas dorastencov Banskej Bystrice proti Spišskej Novej Vsi. Samozrejme poznáme sa s chalanmi veľmi dobre ale teraz nie je moc často príležitosť aby sme sa stretli, takže aj tých 5 minút bolo vzácnych.
Navyše, keď po dvoch hodinách cesty a štyroch hodinách mrznutia na vedľajšej hale ťa za tých 5 minút stihne Kalo (Samuel Kalina) potešiť exkluzívnym gólikom. S Palom Drdákom si ťuknete cez plexi, pozrieš si dve Bubove (Marek Bubelíny) striedania, porozprávaš sa popritom s jeho bratom Maťom, tak potom ideš domov spokojný ďalšie dve hodiny. 😀
To je asi tak nejak definícia toho ako sa tešiť z maličkostí, lebo v podstate si z toho dňa dostal maximum možného. 😀
