Dnes som bol po dlhšom čase na futbale a vrátil som sa tam, kde to vlastne všetko tak nejak začalo… Na lavičku ako vedúci mužstva. 
Chvíľku mi to trvalo kým som sa preorientoval z toho pohľadu fotografa, že už si veci nepriblížiš a zrazu máš pred sebou celé ihrisko a môžeš sledovať strašne veľa vecí, nie len pozerať sa 90% času tam kde je lopta 
Ale inak fajn.
Chalani to na ihrisku zvládli. U15-ka pomerne s prehľadom, aj keď tých zahodených šancí mohlo byť trošku menej, ale hra bola kvalitná a boli tam pekné momenty. Výsledok nakoniec 4:1.
Ešte viac šancí sa podarilo dnes pozahadzovať chalanom zo 14-tky čo nás na záver mohlo nepekne mrzieť ale našťastie sa ku nám v závere priklonilo aj nejaké to športové šťastie. Takže nakoniec ustrážili to najtesnejšie vedenie 1:0.
Veľmi sa mi dnes páčil výkon Matúša, ktorý to vzadu s prehľadom vyčistil a nepustil súpera vlastne takmer do ničoho aj, keď sa zverenci môjho kamoša Nikolu Miloševiča snažili a bolo tam vidno, že postupne sa zlepšujú.
Po zápase ma trošku prekvapili chalani, keď sa chceli odfotiť tento raz oni…
No a ešte viac ma prekvapilo, keď mi trošku Samko porozprával jeho futbalový príbeh…ako sa pomerne rýchlo dostal vo futbale na celkom vysokú úroveň, keď predtým dlho robil iný šport…
Jasné, nie je to jednoduché, možno to nie je vždy ideálne…ale asi by xy chalanov, ktorý začnú neskôr hľadalo výhovorky, že koľko času som stratil akú mám nevýhodu a podobne… a on teda dnes na ihrisku vôbec stratený nebol lebo je odhodlaný a verí si, že to dokáže a to je super vec.
A toto by som sa asi nedozvedel a nemohol sa s ním o tom rozprávať ak by som ešte fotil…lebo by som už zase sedel pri fotkách a nemal na to čas
Takže všetko je tak ako má byť 
A ja si idem asi kúpiť striedaciu tabuľku aby som si znova natrénoval ako rýchlo poprehadzovať tie čísla aby bol šéfko, teda pán tréner Chládek so mnou vo funkcií spokojný. 
