Prečo sa bavíme o systéme hodnotenia zápasov v mládežníckom hokeji?
Mládežnícky hokej na Slovensku sa v súťažiach 6. a 7. ročníka riadi systémom, ktorý pri hodnotení zápasov nezohľadňuje iba konečný výsledok, ale boduje každú tretinu ako samostatný zápas. Tento systém bol zavedený so zámerom motivovať hráčov k vyrovnanému výkonu počas celého zápasu a zabrániť situáciám, keď silnejšie tímy po rýchlom rozhodnutí duelu prestanú hrať naplno. Na prvý pohľad môže systém pôsobiť spravodlivo, no v realite to tak úplne nefunguje.
Jedným z hlavných problémov je, že väčšina hráčov vníma zápas ako celok, kde je pre nich smerodajné konečné skóre. Pre nich je prirodzené hodnotiť výkon na základe toho, kto strelil viac gólov, nie na základe rozdelenia bodov po tretinách. V praxi tak vznikajú situácie, keď tím síce prehrá na góly, no vďaka víťazstvám v jednotlivých tretinách si pripíše viac bodov než súper. Tento systém môže skresľovať realitu, čo sa ukázalo aj v diskusiách s hráčmi a trénermi.
Na porovnanie so zahraničím často zaznieva argument, že vo Fínsku a Švédsku mládež do 12 rokov nehrá na výsledky. Avšak zásadný rozdiel je v tom, že v týchto krajinách sa výsledky skutočne neriešia na žiadnej úrovni – neexistuje tabuľka, štatistiky ani oficiálne bodovanie. Slovenský model je však len polovičným riešením, kde sa výsledky formálne „nevyhodnocujú“, ale zároveň sa na základe nich prideľujú body. Tento paradox spôsobuje frustráciu u hráčov, ktorí prirodzene chcú vidieť svoje výkony objektívne zhodnotené.
V článku sa pozrieme na konkrétne názory hráčov a trénerov, ktorí s týmto systémom majú osobnú skúsenosť. Zároveň sa pokúsime odpovedať na otázku, či je naozaj prospešné, aby sa mládežnícky hokej hodnotil inak ako profesionálny, a či by nebolo lepšie hľadať systém, ktorý viac zodpovedá realite hry.
Ako vnímajú tento systém samotní hráči?
Jedným z najdôležitejších faktorov pri hodnotení akéhokoľvek systému v športe je názor samotných hráčov, ktorí s ním majú priame skúsenosti. Počas diskusií s viacerými mladými hokejistami sa ukázalo, že väčšina z nich zápasy vníma ako jeden celok. Pre nich je prirodzené sledovať konečné skóre a ich osobný výkon v zápase.
Mnoho hráčov sa vyjadrilo, že v momente, keď po zápase vidia rozdiel medzi výsledkom na góly a bodovým systémom, cítia rozčarovanie. „Keď vyhráme na góly, ale prehráme na body, je to zvláštny pocit. Hokej sa hrá na góly, tak by mal rozhodovať konečný výsledok,“ zaznelo od jedného z hráčov. Tento názor sa ukázal byť veľmi rozšírený, pričom len máloktorý hráč sa s týmto systémom dokázal stotožniť.
Zaujímavé je, že hráči z tímov, ktoré častejšie prehrávajú, vnímajú systém pozitívnejšie. Pre nich je bodovanie po tretinách určitým spôsobom kompenzácie – aj keď prehrajú zápas na góly, môžu si odniesť aspoň nejaký bod za vydarenú tretinu. Príkladom je hráč, ktorý spomenul, že v ich tíme bývajú výsledky často dvojciferné, a preto vďaka bodovaniu po tretinách aspoň niekedy získajú nejaký bod. Toto potvrdzuje, že systém môže vyhovovať slabším tímom, ale pre silnejšie celky je skôr frustrujúci.
V týchto kategóriách taktiež nie sú verejne vedené individuálne štatistiky.
V otázke individuálnych štatistík sa ukázalo, že aj keď oficiálne nie sú vedené, mnoho hráčov si ich eviduje individuálne. Brankári si často rátajú úspešnosť zákrokov, strelci zase počítajú góly a asistencie. To naznačuje, že hráči chcú mať prehľad o svojom výkone a tabuľkové nehodnotenie ich výkonnosti ich neodrádza od sledovania vlastného progresu.
Napokon, viacerí hráči potvrdili, že ak by sa oficiálne štatistiky viedli, určite by ich sledovali. Pre nich je prirodzené chcieť vidieť svoj posun, porovnať sa s ostatnými a mať motiváciu na zlepšenie. Tento fakt spochybňuje argument, že absencia štatistík chráni hráčov pred demotiváciou – naopak, mnohí by ju vnímali ako motivačný prvok.
Celkovo teda platí, že väčšina hráčov preferuje tradičné hodnotenie zápasov na základe konečného výsledku. Hoci bodovací systém môže byť pre niektoré tímy prínosný, väčšina hráčov by uprednostnila bežný systém, kde rozhoduje celkový počet gólov a individuálne výkony sú transparentne hodnotené.
Kritika zo strany trénerov
Časť trénerov ktorí sa denne venujú hráčom, zdôrazňujú, že takýto systém nezodpovedá realite hokeja. Prirodzeným cieľom každého zápasu je vyhrať v celkovom súčte gólov, nie nazbierať čo najviac bodov za jednotlivé tretiny. Práve preto mnohí tréneri považujú súčasný systém za umelé vytváranie rovnosti, ktoré neodráža skutočnú kvalitu tímov.
Jeden z trénerov vysvetlil, že v praxi sa často stáva situácia, keď tím prehrá dve tretiny tesne, ale v tretej výrazne vyhrá. V celkovom skóre teda vyhrá, ale na body prehrá. „V konečnom dôsledku je to pre deti mätúce. Ak vedia, že na góly vyhrali, ale do tabuľky sa im počíta prehra, nie je to prirodzené,“ vysvetľuje. Tréneri tak upozorňujú, že tento systém môže u mladých hráčov vyvolávať frustráciu a pocit nespravodlivosti.
Aj keď sú tréneri nútení tento systém deťom vysvetľovať a snažia sa im ho priblížiť, samotní hráči sa s ním nedokážu úplne stotožniť.
Ukázalo sa, že väčšina z hráčov sa teda aj napriek tomu ako je tento bodovací systém nastavený jednoducho riadi klasickou logikou športu – „dáme viac gólov, vyhráme“.
