Do sobotného zápasu proti Zvolenu sme vstupovali s vedomím, že nás čaká kvalitný súper. Vonku sme s nimi prehrali 5:3 a doma sme im to chceli vrátiť.
Prvá tretina naznačila, že to môže byť tentoraz trochu inak. Boli sme lepším tímom, mali sme čisté šance, ale chýbalo finále v podobe gólovej koncovky. Po dvadsiatich minútach svietilo na tabuli 0:0.
A v podobnom duchu sa niesol celý zápas. Vysoké tempo, výborné nasadenie z oboch strán, minimum priestoru, veľa osobných súbojov. A dve výrazné postavy tohto duelu – brankári, ktorí dominovali. Šance boli na oboch stranách, ale ani jeden z tímov nenašiel spôsob, ako puk pretlačiť za brankovú čiaru.
Zápas tak skončil pomerne netradične – bez jediného gólu. Remíza 0:0 sa v mládežníckom hokeji naozaj nevidí často.
Treba však povedať, že najväčší podiel na tomto výsledku má jednoznačne náš brankár Kristián Harcek. Zápas sa totiž napokon skončil na strely 22:42 v prospech Zvolena, čo hovorí jasnou rečou o tom, kto bol strelecky aktívnejší.
Najmä v tretej tretine sa Kiko poriadne zapotil. Postupne nám totiž zo zápasu odchádzali hráči a v závere sme museli s vypätím všetkých síl brániť remízový stav. Všetci chalani hrali naozaj obetavo, ale práve Kiko nás niekoľkokrát podržal zákrokmi, ktoré označujeme ako to „niečo navyše“ čo brankár prinesie aby tím mohol uspieť. Opäť dokázal, že sa naňho môžeme v ťažkých momentoch spoľahnúť.
Keď hovorím o tom, že nám odchádzali hráči, bohužiaľ to bol jeden z tých zápasov, keď traja hráči nedohrali pre zranenia. Najhoršie dopadol Aďo Látka, ktorý putoval na röntgen a ukázalo sa, že má zlomený malíček. Čaká ho teda dlhšia pauza od hokeja a my mu prajeme skorý návrat.
Veríme, že ďalší dvaja chalani sa vrátia skôr. O to väčšia vďaka patrí mužstvu, ako to v oklieštenej zostave odbojovalo. V tretej tretine to nebolo jednoduché, ale hráči zo seba vydali maximum, aby ten bod zostal doma.
A vzhľadom na priebeh zápasu môžeme povedať, že s bodom sme napokon spokojní.
Za zmienku stojí ešte jeden moment. V sobotu sa v deviatom ročníku premiérovo predstavil Tomáš Barbořák. Ešte nedávno bol kapitánom siedmeho ročníka, dnes už pravidelne nastupuje za ôsmu triedu a svojím prístupom a tvrdou prácou si vypýtal šancu aj medzi deviatakmi.
Svoje úlohy zvládol. Svoje miesto medzi staršími chalanmi si zastal a bol platnou súčasťou tímu. Aj Tomáš svojim dielom určite prispel k cennému bodu.
Siedmaci
Ak sme pri deviatakoch hovorili o tom, že počas zápasu odišli traja hráči, tak v prípade siedmeho ročníka bola situácia ešte náročnejšia. Už pred samotným zápasom chýbala bez preháňania približne polovica tímu – zranenia a choroby výrazne zasiahli zostavu.
Chalani sa tak ocitli vo veľmi ťažkej pozícii, čo sa zákonite prejavilo aj na priebehu stretnutia. Zvolenu dokázali vzdorovať najmä v druhej tretine, kde sme boli vyrovnaným súperom. V zvyšných dvoch tretinách však mal súper navrch a napokon si odniesol zaslúžené víťazstvo.
Treba však jasne povedať, že tento zápas bol do veľkej miery ovplyvnený našou oklieštenou zostavou. Nebolo to o nedostatku snahy. Práve naopak. Chalani bojovali, ale keď chýbajú opory a zároveň je káder početne oslabený, súper s širšou zostavou dokáže v priebehu zápasu získať prevahu.
Pozitívom ostáva, že jednu tretinu sme dokázali so Zvolenom hrať vyrovnanú partiu. A aj to má v tejto situácii svoju hodnotu.
