Keď ideš podporiť kamoša…
V Třinci mám za sebou už rôzne zážitky – od motokár až po futbal. Tentoraz sa mi však podarilo vybrať sa tam po prvýkrát aj na hokej. Nie na extraligový, ale na zápas siedmej triedy domácich ocelářov proti HC Olomouc.
Samozrejme, nešiel som tam len tak náhodou. Hlavným dôvodom bolo po dlhom čase opäť vidieť na ľade Marcusa, ktorý sa pred novou sezónou presunul zo Žiliny práve do Třinca, a prísť ho podporiť priamo na zápas.
Plánoval som to už skôr, no z rôznych objektívnych príčin sa to podarilo až teraz. V podstate platilo to klasické – do tretice všetko dobré. O to viac som bol zvedavý, čo ma čaká, pretože to bol môj prvý osobný kontakt s hokejom priamo v Česku.
So Žilinou sme síce hrali napríklad prípravný zápas proti Vsetínu, ale priamo v prostredí českého mládežníckeho hokeja som sa naživo ocitol prvýkrát a mal možnosť trochu ho porovnať s tým, na čo som zvyknutý u nás.
Hralo sa v menšej hale v Třinci s názvom CCM Arena. Trochu mi pripomínala nedávno otvorenú RHA Trenčín, kde sme absolvovali posledné mládežnícke majstrovstvá Slovenska. Na mládežnícky hokej mi takáto menšia, moderná hala príde úplne postačujúca. Prostredie pôsobilo celkovo príjemne. Zápas sme sledovali z balkóna, čo má síce tú nevýhodu, že celý čas stojíš, ale to je len malý detail. Inak som mal z priestoru dobrý pocit – nič rušivé, len hokej a ľudia okolo neho.
Čo sa týka samotného zápasu, zámerne som si vybral súpera, ktorý by mal mať kvalitu. Chcel som vidieť vyrovnaný, dramatický zápas, nie jednostrannú záležitosť. V tomto smere výber vyšiel. Tím Olomouca potvrdil, že vie byť Třincu vyrovnaným súperom. Totiž aj v Česku platí to isté ako u nás – nie každý súper dokáže vzdorovať favoritom. Keď je kvalita na oboch stranách zápas má úplne iné grády.
Prvá výrazná zmena, ktorú som si všimol ešte pred úvodným buly, bola prítomnosť troch rozhodcov. Už len tento detail pôsobí lepšie než systém dvoch rozhodcov, na ktorý sme zvyknutí doma. A nešlo len o počet. Počas zápasu bolo cítiť, že sa o verdiktoch menej diskutuje. Aj keď prišli sporné momenty, hráči aj lavičky ich prijali bez zbytočných rečí.
Zároveň rozhodcovia pôsobili isto – bolo vidno, že majú znalosť pravidiel a vedia, čo robia. V tomto som cítil rozdiel oproti Slovensku, kde sa často stáva, že v dvojici je jeden skúsený rozhodca a druhý buď úplný začiatočník, alebo niekto, kto pôsobí, akoby hokej ani poriadne nepoznal. Tu kooperácia tej trojice fungovala lepšie a v konečnom dôsledku to prispelo ku kvalite samotného zápasu.
Pred zápasom mi chvíľu trvalo kým som Marcusa našiel na ľade, predsa len – nový dres, nový tím, nové prostredie… Hneď po prvých striedaniach ale vidíš, že sa vlastne nič nezmenilo. Stále tam bola radosť, ľahkosť a všetko čo si tak rád sledoval na jeho hre v Žiline a bol som rád, že to môžem sledovať znova, lebo okrem dresu sa v tomto nezmenilo nič.
Zaujímavý bol aj samotný priebeh zápasu. Olomouc sa dostal do vedenia a chvíľu to vyzeralo, že Třinec by mohol mať problém sa chytiť. Domáci však dokázali vyrovnať, no Olomouc si ešte v prvej tretine zobral vedenie späť.
Olomouc bol v prvej tretine dvakrát vo vedení, potom však Marcus vyrovnal na 2:2. Sám mi pred časom povedal, že presadiť sa v Čechách je o niečo náročnejšie ale zároveň dodal, že sa mu to zatiaľ darí. Tento gól bol toho ďalším dôkazom.
Prvú tretinu napokon Třinec vyhral 3:2.
Tu bola pre mňa oproti Slovensku ďalšia pozitívna zmena. Žiadne bodovanie tretín. Žiadny systém, kde sa za každú vyhratú tretinu prideľujú body. Jednoducho klasický zápas, kde rozhoduje konečný výsledok, tak ako v seniorskom hokeji. Pre mňa osobne oveľa prirodzenejší model.
Sledujúc druhú tretinu, po ktorej sa Třinec dostal do vedenia 6:2, si začneš uvedomovať rozdiel v rýchlosti. Príde ti to jednoducho rýchlejšie. Subjektívne aj dvakrát rýchlejšie než v rovnakej kategórii siedmakov na Slovensku.
Ak niekto pochybuje o tom, že český hokej je v tomto smere o krok vpredu, najlepšie je ísť sa presvedčiť naživo. Ja netvrdím, že každý zápas musí vyzerať rovnako – toto je môj osobný pocit z konkrétneho zápasu. Ale ten rozdiel bol citeľný.
Na Slovensku často vidíš góly, ktoré padnú tak, že jeden fyzicky vyspelejší hráč vezme puk a prejde celé klzisko, pretože ho ostatní jednoducho nedokážu zastaviť. Tu by s takým niečím neuspel. Hra bola postavená na rýchlych kombináciách a rýchlych rozhodnutiach. Ak si nenahral či zaváhal, veľmi rýchlo si prišiel o puk, ani nevieš ako…
V tretej tretine sa ukázalo, že zápas ani za stavu 6:2 ešte zďaleka nie je rozhodnutý. Súper sa veľmi rýchlo dotiahol na 6:4 a vtedy to zobral do svojich rúk Marcus. Individuálnou akciou (fakt jednou z mála, ktoré sme videli v zápase) prinavrátil ocelářom trojgólové vedenie. A na gólovej oslave bolo vidno, že si ten moment užíva. A priznávam, že ja na tribúne s ním.
Približne šesť minút pred koncom ešte Olomouc dokázal skorigovať stav na 7:5, a tak posledných päť minút bolo dramatických. Práve tu by som však rád vyzdvihol výkon domáceho brankára. Ten bol výraznou postavou zápasu už od začiatku. Aj v druhej tretine, keď mal Olomouc viacero príležitostí, Třinec vďaka jeho zákrokom neinkasoval.
V tretej tretine síce prišli dva rýchle góly, no nijako ho to nerozhodilo. Naopak – v posledných piatich minútach vytiahol niekoľko kľúčových zákrokov a výrazne pomohol k tomu, že domáci dokázali záver zápasu ustáť.
Napokon Třinec ubránil záver zápasu a po výsledku 7:5 si pripísal víťazstvo.
Tento výlet splnil všetko čo som od neho očakával. Som rád, že sa mi podarilo prísť Marcusa osobne podporiť do Třinca. Bol to pekný zážitok, vidieť ho opäť na ľade, v kvalitnom zápase, v ktorom zohral dôležitú rolu a samozrejme som rád, že sme sa po dlhom čase stretli. 🙂
Verím, že to určite nebolo poslednýkrát, čo som sa objavil na hokeji v Třinci. Zároveň sa teším z toho čo som videl. Že sa mu darí, že ho hokej stále rovnako baví a že z neho má radosť. A do ďalších zápasov mu prajem len nech mu to vydrží.
Držím palce kamarát 🙂
