Rozmýšľal som, čo napísať k poslednému domácemu vystúpeniu Prievidze v európskych pohároch v tejto sezóne. Na prvom mieste sa patrí poďakovať vedeniu BC Prievidza a hráčom za to, že dokázali priniesť do mesta súperov tohto mena. Dostať sa do tejto fázy súťaže je pre klub určite úspech.
Včera som si opäť prečítal názory samozvaných odborníkov na sociálnych sieťach, podľa ktorých „sa ukázala realita“, lebo Prievidza prehrala o dvadsať bodov (67:87). Takéto hodnotenia však môžu písať iba ľudia, ktorí majú tú ich realitu pekne skreslenú. Realitou totiž je, že do Prievidze prišli európske kluby s úplne inou hráčskou kvalitou, rozpočtami aj skúsenosťami. Porovnávať sa s nimi je nereálne.
Práve preto treba vnímať víťazstvo proti Sportingu ako výnimočný moment. Poraziť tím tejto úrovne doma je pre slovenský basketbal malý zázrak a každý, kto tomu športu rozumie, si to uvedomuje.
Po minulom týždni však v hale bolo cítiť očakávanie, že by sa opäť mohlo podariť niečo veľké. Človek, ktorý sedel vedľa mňa, zjavne išiel ešte na vlne zápasu so Sportingom. Pôsobil, ako keby sme hrali proti súperovi typu Lučenec (pri všetkej úcte) a že si ideme po výhru. Komentoval každú nepremenenú strelu a každú pasáž hry. Je to v poriadku – každý vníma basket inak. Zjavne ho minulý týždeň jednoducho navnadil.
Myslím si však, že si úplne neuvedomoval, aký súper proti nám stál a čo sa na palubovke odohrávalo. PAOK predviedol jednu z najkvalitnejších obrán, aké sme na slovenských palubovkách v poslednom čase videli. V takomto zápase treba zachovať reálnejší pohľad na vec a neprepadať frustrácii z toho, že takýto duel nevieme ovládnuť, hoci by to bolo pekné.
Priznám sa, že aj ja som sa na chvíľu myšlienkami vrátil do minulého týždňa. Bolo to na konci tretej štvrtiny, keď Prievidza stiahla rozdiel na šesť bodov. Energia v hale pripomínala Sporting – publikum išlo za tímom, hráči išli naplno, Thomas hecoval tribúny a tréner PAOK-u si musel zobrať timeout. Tentoraz im to pomohlo, zastavili momentum a prebrali kontrolu nad zápasom.
Aj tak treba oceniť, že Prievidza dokázala vyhrať tretiu štvrtinu o päť bodov proti takému súperovi. Je to dôkazom toho, že hráči zo seba vyžmýkali maximum.
Nechcem sa príliš vyjadrovať k rozhodcom, ale myslím si, že vždy, keď sa Prievidza nadýchla k náporu alebo k dlhšej bodovej šnúre, prišli necitlivé verdikty, ktoré sa priklonili na stranu giganta. V rozhodujúcich momentoch to domácim vzalo vietor z plachiet. Môžeme sa tváriť, že v basketbale sa to stáva, ale som presvedčený o tom, že aj jeden taký moment môže otočiť zápas alebo minimálne zmeniť jeho priebeh.
V tomto prípade to bola škoda, pretože PAOK podľa mňa takúto pomoc nepotreboval.
Dosť to ovplyvnilo hlavne vstup do štvrtej štvrtiny. PAOK opäť zvýšil agresivitu v obrane a rozhodcovia im prakticky nič nepískali. Na druhej strane mala Prievidza po minúte a pol už štyri osobné chyby. Agresívna obrana hostí spôsobila, že domácim odišla streľba a zrazu sa z osembodového manka stalo dvadsať bodov.
Našťastie sa chalani ešte dokázali vrátiť do hry, aby to neskončilo nepríjemne vysokým rozdielom. Prehra o dvadsať bodov je v konečnom dôsledku prijateľná. PAOK bol lepší a vyhral zaslúžene.
Domácim sa nedá nič vyčítať. Po prvom zápase s Bilbaom, keď Prievidza dala iba 46 bodov, som bol kritický, ale tentoraz som nemal pocit, že by niekto nešiel naplno. Chalani do toho dali všetko.
Reakcia publika po záverečnom hvizde bola najlepším ukazovateľom toho, ako to fanúšikovia vnímali. Hráčov vytlieskali, atmosféra bola výborná počas celého zápasu a prítomnosť gréckych fanúšikov tomu dodala ďalší rozmer. Mal som pocit, že domáci fanúšikovia sa snažili ešte viac, aby im ukázali, ako sa v Prievidzi fandí.
Vidieť takýto výborný basketbal vo výbornej atmosfére a proti výbornému súperovi nie je na Slovensku samozrejmosť. Po prievidzskej palubovke behal hráč, ktorý stabilne hrával NBA, a to sú momenty, ktoré si treba vážiť.
Ešte jedna vec, pri ktorej som sa chcel pristaviť. Keď prišiel do Prievidze Maroš Zelizňák, moc som neveril tomu, žeby mohol byť hráčom, ktorý bude nastupovať v základnej pätke. Dnes má za sebou niekoľko dobrých zápasov a je vidno, ako mu pomohlo, že hráva. To sa mu v Slovane nedialo…
Dovolím si tvrdiť, že včera bol určite lepší ako Fahro Alihodžić. Nechcem, aby to vyznelo ako kritika Fahra, skôr ma teší, že slovenský hráč dostáva minúty, vie byť prínosom pre tím a vidno tam progres. Držím mu palce, aby sa posúval ešte na vyššiu úroveň.
Ak by som mal zhodnotiť všetky tri zápasy v tejto skupine… Som rád, že som mohol byť pri tom trikrát naživo. Prievidzi držím palce – hráčom, majiteľovi a všetkým ľuďom okolo klubu, aby sa im podarilo podobné veci zopakovať aj v budúcnosti. Priniesť do Prievidze takéto tímy nie je samozrejmosť a bolo by skvelé, keby sme mohli podobné zápasy zažiť aj v ďalších sezónach.
BC Prievidza – PAOK BC (GRE) 67:87 (29:42)
Prievidza: Tolbert a Toussaint po 12, Bishop 9, Thomas 8, Zelizňák 5 (Smith 10, Maring a Novák po 4, Alihodžič 3, Hlivák 0), tréner: Gareth Murray
Solún: Tyree 16, Melvin 12, Beverly a Moore po 9, Persidis 2 (Jones 10, Dimsa 9, Chougkaz 7, Filios 6, Koniaris 4, Zaras 3, Iatridis 0), tréner: Jurij Zdovc
TH: 12/19 – 22/27, trojky: 5/21 – 11/33, fauly: 20 – 24, štvrtiny: 10:18, 19:24, 23:18, 15:27
Rozhodovali: Aunkrogers (LAT), Güngörová (TUR), Hordov (CRO), 2327 divákov.
