Jedna z prvých vecí, ktoré Adam Klanica pri téme skautingu a fungovania akadémie Austrie Viedeň zdôrazňoval, je filozofia práce s hráčmi. Základná myšlienka je pomerne jednoduchá: Cieľom nie je mať čo najväčší počet detí, ale vytvoriť prostredie, v ktorom sa hráči dokážu navzájom posúvať.
Vyrovnaná výkonnosť
Cieľom nie je vytvoriť široký ročník a čakať, kto sa presadí. Skôr ide o to vybrať hráčov tak, aby medzi nimi neboli veľké výkonnostné rozdiely. Práve vyrovnanosť vo výkonnosti hráčov je kľúčom k tomu, aby tréning mal vysokú kvalitu. Dôvod je jednoduchý – ak je rozdiel medzi najlepším a najslabším hráčom príliš veľký, tréning stráca kvalitu.
Najlepší hráč potom nemá dostatočnú konkurenciu a situácie rieši príliš ľahko. Naopak, najslabší hráč nestíha tempo tréningu a nedokáže sa plnohodnotne zapojiť. Výsledkom je prostredie, ktoré neposúva ani jedného z nich. Preto je cieľom, aby aj ten výkonnostne najslabší hráč v tíme dokázal najlepšieho potrápiť a vytvárať mu konkurenciu.
Keď sa to podarí, vzniká tréningové prostredie, kde sa hráči navzájom ťahajú nahor. Každý súboj má kvalitu, tempo tréningu je vysoké a hráči sú nútení rýchlo myslieť a rozhodovať sa. Práve takáto vyrovnanosť je jedným zo základných pilierov výberových akadémií.
Šírka kádra: Menej je viac
S tým súvisí aj šírka kádra. Počet hráčov v tíme je prispôsobený hernému formátu a cieľu rozvoja. V mladších kategóriách sú počty hráčov menšie, aby každý dostával dostatok herného času. Aj v starších žiackych kategóriách sa často pracuje s relatívne úzkym kádrom. Napríklad v kategórii U13 môže byť okolo pätnásť hráčov vrátane dvoch brankárov. Takýto počet umožňuje trénerovi pracovať intenzívnejšie s jednotlivcami a zároveň zabezpečuje, že hráči pravidelne nastupujú v zápasoch.
Postupne, s rastúcim vekom a prechodom na veľký futbal, sa káder stabilizuje. Od kategórie, kde sa hrá systémom 11 na 11, sa za ideálny považuje káder okolo dvadsiatich hráčov – približne osemnásť hráčov do poľa a dvaja brankári. Tento počet vytvára zdravú konkurenciu, ale zároveň stále umožňuje, aby hráči mali reálnu šancu dostať sa na ihrisko.
Výsledkom tejto filozofie je prostredie, v ktorom sa hráči nerozvíjajú len individuálne, ale aj prostredníctvom kvality spoluhráčov a súperov okolo seba. A práve vytvorenie takéhoto prostredia je jednou z najdôležitejších úloh skautingu.
Skauting: Žiadne skúšky
Základom je systematický skauting. V akadémii Austria Viedeň sa sledovanie hráčov začína už v najmladších kategóriách, približne od U7 až U9. Skauti chodia na miestne turnaje a zápasy a sledujú hráčov v rôznych kluboch. Nejde o jednorazové rozhodnutie – hráč môže byť sledovaný dlhší čas a klub je často v kontakte aj s rodičmi. Cieľom je identifikovať hráčov, ktorí majú potenciál zapadnúť do výberového prostredia akadémie.
S tým súvisí aj ďalší dôležitý princíp: do tréningu sa nedostane nikto len tak náhodou. Hráč môže prísť na tréning len vtedy, ak ho odporučí skaut alebo hlavný tréner. Neexistujú otvorené skúšky, kde by sa hráči mohli prihlásiť sami. Každé pozvanie na tréning je výsledkom predchádzajúceho sledovania a vyhodnotenia hráča.
Keď sa hráč stane súčasťou akadémie, jeho vývoj sa systematicky sleduje. Tréneri poskytujú pravidelnú spätnú väzbu a niekoľkokrát do roka prebiehajú rozhovory s hráčmi aj s rodičmi. Ak sa ukáže, že hráč výkonnostne stagnuje, klub to s rodičmi komunikuje v dostatočnom predstihu. Hráč však spravidla dostane dostatok času na adaptáciu a zlepšenie – často minimálne jednu celú sezónu, aby sa ukázalo, či sa dokáže prispôsobiť náročnejšiemu prostrediu.
Rakúsky systém vs. Slovenská realita
Keď túto optiku prenesieme k nám na Slovensko, narazíme na tvrdú realitu. Filozofia trénerov je často v jadre rovnaká, no prostredie je diametrálne odlišné.
Kým v Rakúsku ide o roky budovaný systém s nekompromisným sitom, u nás kluby pri tvorbe tímov U12 až U15 často bojujú o to, aby vôbec naplnili stavy potrebné pre najvyššie žiacke súťaže. Musia tak dopĺňať káder chlapcami zo širokého okolia, pretože z vlastnej prípravky nedokážu postaviť dostatočne konkurencieschopnú partiu.
Vzniká tak známe napätie: menšie regionálne kluby zúria, že im väčší berú najlepších hráčov a oslabia ich. Z pohľadu výkonnostného futbalu je však koncentrácia talentu nevyhnutná. Bez nej totiž nevznikne to elitné konkurenčné prostredie, ktoré mladého futbalistu pripraví na tvrdý ligový dorast a následne profesionálny futbal.
