Ja neviem na čo som sa to dal zase nahovoriť ráno v Kamennej Porube na žiakoch. Plánoval som, že v nedeľu poobede budem doma oddychovať. Lenže zase sa objavil pán tréner a hovorí aby som išiel s nimi do Štiavnika. Ja som síce velice dlho odolával (asi 20 sekúnd…
) ale nakoniec som sa prehovoriť nechal. 
Štiavnik je taká zaujímavá destinácia, s ktorou sa mi nespája moc príjemných spomienok ale asi som tak nejak dúfal, že včera sa to prepíše a stane sa tam niečo pekné, teda hlavne pre chalanov z OŠK Kamenná Poruba. A vlastne sme boli celkom blízko od toho aby sa taká pekná vec ozaj podarila. 
Jeden z dôvodov prečo nerád chodím do Štiavnika je ihrisko, ktoré je povedzme špecifické. Na jednej strane treba povedať, že chalani si pochvaľovali že bolo fakt super pripravené (až na tie močiare v päťke) ale stále zostalo krátke a úzke lebo natiahnuť sa jednoducho nedá . Furt je to súboj na súboji, strieľa sa tam aj od polovcie a kreativita tam moc nevynikne lebo na ňu není kedy…
Včera to bolo tak nejak podobne a v prvom polčase to vyzeralo presne tak bojovne. Erik zneškodnil jednu veľkú šancu Štiavnika ale najzaujímavejší moment prvého polčasu prišiel vlastne pred odchodom do kabín, keď Juro Knapec odišiel trošku skôr ako všetci ostatní, problém bol, že už sa nemohol vrátiť, keďže to bolo s červenou kartou na konte.
Šípili sme teda celkom prúser a vedeli, že v druhom budú domáci asi tlačiť a budú chcieť ísť za tromi bodmi, ktoré v boji o záchranu kriticky potrebujú.
Nuž a po piatich minútach im padla jedna z tých exportných, ďalekonosných striel, ktoré som tu spomínal. Ja som ju ani nestihol zaregistrovať, lebo Majer potreboval vedieť ako hrajú Nóri s Kanadou o bronz…. tak ma zase zabával s nepodstatnými vecami. Ale loptu trepotajúcu sa v bráne sme zaregistrovali všetci.
Lenže potom mala Poruba priamy kop a autor najsamlepších futbalovín Pali Vereš si všimol, že domáci brankár si nevšimol, že múr mu stojí úplne na prd, tak mu tam poslal aj on jeden exportný pozdrav. Vyrovnané 1-1. To už sa domácim, ktorí si medzi časom možno celkom uverili že už to pôjde samo začal zápas pomaličky vymykať z rúk.
Najskôr sa sa o miesto vo Frajerovi na záver prihlásil Beciak (Peter Martinka) ale z úctyhodnej diaľky sa prepočítal asi o 10 centimetrov a trafil len brvno. Potom v protiútoku 2 na 1 zakončoval Palo ale strelou atakoval asi len okno u susedov za bránou….
Nuž a potom prišla ďalšia veľká šanca a veľký krik trénera Maťa Strhára: Nechoooď Laco, nechooooď. Ale Laco Šimkulič išiel (chvalabohu) a na tretí raz dokončil to čo sa jeho spoluhráčom nepodarilo a bombou prekonal domáceho brankára poslal Porubu do vedenia, zažili sme výbuch emócií a keďže bola 85. minúta už sme si pomaly maľovali tie pekné scenáre, ako sa budeme tešiť po zápase keď to zvládneme. A ja som mal v hlave článok, ktorý by vyzeral asi trochu inak ako tento….
Teraz poviem dôležitú vec. Erik v tom zápase vychytal 3 alebo 4 tutovky Štiavnika, podržal nás…. a potom spravil v 92. minúte chybu. Domáci dostali darček a vyrovnali. Poruba prišla o dva body a o väčší kľud do posledných zápasov. Chyby k športu proste patria…stávajú sa, každý ju spraví len táto prišla v blbom čase…ale život ide ďalej. Tak ako nás podržal v zápase on, tak chalani po zápase podržali jeho a tak to má byť…. 
Happyend to teda úplne nebol ale ubrániť celý polčas o desiatich a otočiť počas neho z 1:0 na 1:2 a byť tri minúty od víťazstva na horúcej pôde v Štiavniku po takomto priebehu zase len ukázalo, že tento tím ma na viac ako na to, kde sa momentálne nachádza a verím, že to potvrdí už v nedeľu doma proti Korni a v poslednom kole bude svätý pokoj.
#baggionacestach
