Ráno som sa vybral do Bystrice na Bystricu. Áno, do Považskej na Banskú. A tak som bol nachvíľu zase Baran. 😀 Aj tentokrát to bolo super, vlastne ako vždy. Vydarilo sa to aj výsledkovo, aj sme mali radosť z toho, že sme sa po čase zase videli.😀
Napríklad s Oskarom sme sa videli skoro po roku, a tak sa naozaj snažil aby ten výkon stál za to.😂 Podarilo sa. Pridali sa samozrejme aj spoluhráči a to, že to vyšlo je vlastne dôležitá vec. Keďže sa nič nepokazilo a majstrovstvá sa blížia, je pravdepodobné, že sa túto sezónu ešte stretneme na čo sa teším už teraz. 😉
Po zápase sme nemali čas na veľké rozhovory, keďže som chcel stihnúť aj hokej v Žiline. A touto cestou musím poďakovať Marekovmu ocinovi za pomoc, že ma previezol rovno z jedného štadióna na druhý. 🙂
Marek Uram
Keď som prišiel na štadión siedmaci ešte dohrávali zápas s Liptovským Mikulášom. Siedmakov Liptovského Mikuláša trénuje majster sveta Marek Uram. Nedávno sme sa stretli v Prievidzi. Ale tam čas na fotku nebol. Tentoraz som po zápase Mareka poprosil o jednu fotku na pamiatku.
Zase sa mi vrátili tie spomienky, ako som ako malé decko tie legendárne Majstrovstvá prežíval…. A vždy to je niečo špeciálne, keď tých ľudí, tých svojich hrdinov teraz občas stretneš. 🙂
Považskej sme nedali šancu
Hokejom sme sa bavili aj poobede na zápasom 8. a 6. HT. A to nehovorím, len preto, že sa to tak hovorí ale myslím, že sa to chalanom včera ozaj podarilo k tým zápasom tak pristúpiť, aby sme si to užili a nedali súperovi šancu… Bolo veľa pekných akcií, gólovej radosti a úsmevov. 😀
Súper z Považskej to mal ťažké, lebo keď sa tím dobre naštartuje čo sa nám podarilo v oboch zápasoch tak už to väčšinou ide a tak tomu bolo aj teraz.
Snáď si teda podobne užijeme aj tie zostávajúce zápasy do konca sezóny. 😀
