Ešte sa poslednýkrát vrátim k mládežníckym majstrovstvá Slovenska v Považskej Bystrici, ktoré boli plné pekných športových momentov a aj emócií ale dnes by som chcel ešte spomenúť moment, ktorý mi v hlave z toho celého turnaja zostal asi najviac a bol pre mňa možno tým najsilnejším momentom celých majstrovstiev.
Myslím, že to zároveň dosť korešponduje s tým čo sme riešili v nedávnom rozhovore s Jakubom Kubišom, a to, že tréner by mal prinášať pokoj.
Každopádne ma zaujalo s akým pokojom hodnotil tento „neúspešný“ zápas, tréner Andrej Mrena.
Zápas bol ťažký. Po troch dňoch, je pre chalanov vždy náročný hlavne psychicky . Aj keď to nedopadlo víťazne a skončilo to prehrou, tak my sme chalanov pochválili, takže aj napriek výsledku veľká spokojnosť.
Niektorí tréneri by možno riešili prečo to nevyšlo, aké boli dôvody, čo sa dalo urobiť lepšie alebo nebodaj kto za to môže. Ja som trénera Mrenu párkrát zažil aj osobne a páčilo sa mi, že aj v momentoch ako je napríklad príhovor k hráčom medzi tretinami, keď sa zápas nevyvíja úplne podľa predstáv vie odovzdať chalanom informáciu, že nehrajú dobre a vôbec nie je spokojný s ich výkonom a nejaké veci by sa mali v hre zmeniť v podstate pokojne.
Rovnako tak, úplne pokojne a vyrovnane pôsobil aj v tomto rozhovore.
Dúfam, že sa nebudú hnevať na mňa košickí tréneri, ale podľa mňa vyhralo šťastnejšie mužstvo, nie úplne že lepšie. Tam nám chýbal nejaký taký škaredý gól dať, nech sa to od niekoho odrazí a možno by sa to zlomilo na našu stranu. Chalani sa na to pripravili svedomite a chceli. To bolo jasné od prvej chvíle. Ale tiež majú nejaké limity, hej, majú 14-15 rokov a nemám im čo vyčítať.
Toto bola pre mňa ďalšia veľmi pekná pasáž toho rozhovoru. V prvom rade ten pocit, ktorý som mal ja bol podobný. Občas proste príde zápas, kde nevyhráš aj keď si lepší a robíš veci správne. Na druhej strane, to, že to tréner takto pomenuje, že po takejto prehre nehľadá príčiny prečo to nevyšlo a verejne vyhlási, že jeho tím dal do toho zápasu všetko a nemá mu čo vyčítať, je pre mňa a verím, že aj pre chalanov znakom, že naozaj verí a tomu a je o tom presvedčený, že tam nechali všetko.
No a samotný záver toho rozhovoru bol pre mňa asi najkrajšou bodkou za celými majstrovstvami.
Ja verím, že aj z tohto ročníka (nebudú to všetci, to je bežná prax, bohužiaľ), ale veríme, že väčšina z nich bude pokračovať potom ďalej a budú úspešní nielen ako hokejisti, ale na čo dbáme v klube je hlavne to, aby boli úspešní ako ľudia a boli správni.
Toto bol moment, keď som si povedal, že oukej…. Toto je pravdepodobne ten hlavný dôvod prečo sme všetci radi, keď sa na konci sezóny na MMSR spoločne stretneme a vlastne vždy, keď sa stretneme hoci to je možno len dva alebo tri krát.
Pretože ty ako človek, ktorý máš nejaké hodnoty a pozeráš sa na šport možno trochu cez filter, kde je na prvom mieste charakter, na druhom snaha a až potom je samotný výkon. Myslím, že pán tréner Mrena, celý klub a aj samotní chalani majú tie hodnoty v športe nastavené veľmi podobne a preto si tak rozumiete.
A preto bol tento rozhovor a jeho posledná veta pre mňa asi najsilnejším momentom celých MMSR. 🙂
