Včera hrala Domaniža Slovnaft Cup s Martinom a bol to pre diváka určite výborný zápas.
Stále sa niečo dialo a Domaniža nebola ďaleko od prekvapenia. Už na začiatku dala gól ale ten nebol uznaný pre údajný ofsajd. Potom sa hral super futbal ale domáci pozahadzovali fakt veľa tutoviek…
Martin napokon vyhral 1:3 ale netvrdil by som, že postúpilo lepšie mužstvo. Efektívnejšie asi áno.
TJ Partizán Domaniža – Fomat Martin 1:3 (1:2)
Góly: Krasňan – Lysík 2, ŠtrkáčHodnotenie trénera Michala Petríka:
Ako som už spomínal v predchádzajúcom hodnotení, nečakal nás ľahký zápas.
Do zápasu sme vstúpili výborne, keď po pár sekundách sme otvorili skóre, avšak asistent rozhodcu svojim chybným rozhodnutím odmával ofsajd a tak sa skóre nemenilo. Naďalej sme však pokračovali v aktívnej hre, snažili sme sa vytvárať tlak na súpera, ten však svojim rozostavením v ofenzívnej fáze nám robil problémy. Prvý polčas bol polčas plný šancí, či už na jednej strane, alebo na druhej. Počas občerstvovacej prestávky sme spravili zmenu v rozostavení, čo sa hneď prenieslo aj do hry. Lepšie sme bránili, súpera nepúšťali už vyložených šancí a začali sme diktovať tempo hry. Musíme sa ale vyvarovať chýb, ktorým sme darovali súperovi 2 góly.
Žiaľ, slabú efektivitu z Hornej Poruby sme si preniesli aj na do tohto zápasu. Pozitívum je, že sa do šanci dostávame, ale počas zápasu sme si vypracovali viacero vyložených, z ktorých sme sa dokázali presadiť iba raz a to v takomto zápase je málo. V tréningovom procese musíme na tom zapracovať, dostať väčší kľud na kopačky v takýchto situáciách.
Na záver však patrí veľká vďaka chalanom za odmakaný zápas, za ich výkon! Nenašiel som jedného hráča, ktorý by tam nenechal všetko a to je presne to, čo chcem vidiet.
Nuž ale mne sa na tom zápase páčila ešte jedna vec. Pred zápasom sa totiž domáci lúčili s dlhoročným kapitánom Paľom Braciníkom. Bracko strávil v klube dlhé roky a takéto pekné poďakovanie si určite zaslúžil ale vôbec to neskončilo tak, že by dostal darčekový kôš a išiel si to užiť na tribúnu… to by mu nedalo…😂 On zase ukázal nie len aký je hráč ale aká je osobnosť.
Presunul sa do roly usporiadateľa medzi striedačkami poctivo podával lopty, staral sa o poriadok, dvíhal tabule na striedanie či s nadstaveným časom a bolo to také, že keď už som tu tak vám pomôžem zo všetkým s čím sa dá. 😀
Spoza čiary pritom stále hecoval mužstvo tak, ako ho dovtedy hecoval na ihrisku ako kapitán. Akoby si povedal: dobre, ešte som tu, stále je to moje mužstvo a kým tu som, budem užitočný najviac, ako viem. Mne sa to strašne páčilo. Oficiálna rozlúčka mi ako fotografovi ušla, keďže ma o tom Miňo pred zápasom zabudol informovať ale práve počas nasledujúcich deväťdesiatich minút som najlepšie z prvej rady mohol sledovať, čo preňho Domaniža znamená.
A mne sa to strašne páčilo. 😀 Futbal bol kvalitný, určite by som si ho užil tak či tak. Ale keď máš počas takého zápasu možnosť celý čas debatovať so skvelým usporiadateľským tandemom Bracko a Mišo Haviar, tak je to zážitok iný…stopercentne lepší…😀
Cez polčas sme sedeli s Brackom a Mišom na lavičke. Bracko začal rozprávať o tom, ako sa Domaniža počas jeho štrnástich rokov menila, ako sa vyvíjala partia a prečo ho tam futbal tak dlho bavil. Bolo to veľmi pekné, ľudské rozprávanie. Rozprávanie hráča po štrnástich rokoch pôsobenia v klube, o tom, že tam bol rád, boli tam skvelí ľudia a futbal s nimi ho bavil aj bez veľkých peňazí. Presne takto vznikajú momenty, ktoré má Baggio najradšej. Nie na tlačovej konferencii ani pri oficiálnom odovzdávaní daru, ale na lavičke počas polčasu, keď človek začne hovoriť, ako to celé vnímal.
V tej chvíli mi bolo takmer jedno, ako ten zápas dopadne. Ja už som si totiž ten najväčší zážitok odniesol a myslím, že mal pre mňa väčšiu hodnotu než výsledok. Ľudia, ich príbehy, komunita a atmosféra. Presne to, o čom pre mňa šport vždy bol.
Potom som čakal na deväťdesiatu minútu. Mal som v hlave, že síce nemám fotografiu z Brackovej oficiálnej rozlúčky, ale určite nejakú spravíme po zápase. Keď sa zápas skončil, mužstvo sa išlo poďakovať fanklubu, Bracko sa postavil pred fanúšikov. Vznikla táto fotka. Možno bola nakoniec ešte lepšia ako by bola tá s darčekovým košom pred zápasom Nebol na nej iba človek, ktorému odovzdali dar. Bol tam bývalý kapitán a opora pred komunitou, s ktorou prežil štrnásť rokov, až po tom, čo celý zápas podporoval mužstvo spoza čiary. Myslím, že to bolo pekné uzavretie tej rozlúčky.
Takže ja som si z Domaniže včera odniesol hlavne takýto zážitok a fakt sa z toho teším.
Drž sa kamarát a rob ešte pár rokov tým futbalom radosť sebe aj fanúšikom. A budem sa tešiť vždy keď sa stretneme 😉
