Po tom čo deviataci Banskej Bystrice získali na tohtoročných MMSR opäť bronzové medaily sme dúfali, že ôsmakom by sa na záverečnom turnaji mohlo dariť ešte o niečo lepšie.
Počas toho ako som v prvý deň pohára olympijských nádejí cestoval do Považskej Bystrice Barani už hrali svoj prvý zápas proti Popradu. Potešil som sa, keď som videl, že ho zvládli a vyhrali pomerne jednoznačne 5:1.
Hneď po príchode na štadión som stretol chalanov, ktorí sa už pomaly pripravovali na ďalší zápas proti Slovanu Bratislava. Keď som sa spýtal Maťa Bubelínyho ako vyzeral ten prvý zápas povedal mi, že to vôbec nebolo také ľahké ako to podľa výsledku vyzerá a že ak budú chcieť byť úspešní proti Slovanu budú musieť hrať určite lepšie.
Veru, nebolo to nič jednoduché. Prvá tretina súboja so Slovanom bola vyrovnaná až do poslednej sekundy a to doslova. Slovan dal gól na 0:1 v poslednej sekunde prvej tretiny, aj keď… Celá tribúna videla mimo hry a celá lavička Banskej Bystrice mala tušenie, že gól padol po čase. Nezmenilo sa nič, gól platil. Tu treba povedať, že rozhodcovia sa k tomu postavili, tak ako sa patrí a po zápase sa prišli za svoje pochybenie ospravedlniť. Chyby sa proste dejú. Bolo zaujímavé sledovať ako si s tým chalani poradia či ich to pribrzdí alebo budú bojovať ešte viac.
Zatiaľ čo na tribúnach bolo cítiť pocit krivdy a nespravodlivosti – čo je asi normálne vzhľadom na význam turnaja, zápasu a samotného momentu, ktorý môže do značnej miery ovplyvniť celý turnaj chalani to zobrali zo správneho konca. Ak ich táto situácia nahnevala, tak skôr zdravo, športovo a na ľade to bolo cítiť. V druhej tretine otočili zápas vo svoj prospech na 2:1.
Tretia tretina bola napínavá až do samotného konca, Slovan si vytvoril tlak, odvolal brankára, chcel vyrovnať. V jeden moment za Matejom Valentom dokonca zvonila žŕdka ale Barani všetko ustáli a pripísali si dôležité víťazstvo.
V stredu bol ako prvý na programe zápas proti Prievidzi. Tieto dva tímy sa dobre poznajú, keďže sa počas sezóny stretávali pravidelne… a ja s nimi tiež…😀 Preto ma Adam Políček, konfrontoval s otázkou: Komu budeš teraz vlastne fandiť? 😀 Nezostalo mi nič iné len odpovedať diplomaticky: Nech vyhrá lepší, ale s dovetkom – Máte to dobre rozbehnuté, tak si to nepokazte…😀
Podarilo sa, aj keď bolo miestami vidieť, že chalani boli trošku pod tlakom, ktorý pramenil práve z toho – nepokaziť to. Predsa keď vieš, že to máš dobre rozohraté a navyše si v zápase favoritom, je to určitá zodpovednosť, ktorá občas zväzuje ruky ale chalani to zvládli. Hoci v tretej tretine prišiel moment, keď Prievidza vyrovnala na 1:1, dokázali rýchlo odpovedať a prinavrátiť si vedenie. Prievidzu zdolali 2:1 a bolo jasné, že ak zdolajú Nitru stanú sa víťazmi turnaja už na konci druhého dňa.
Nitra síce vzdorovala ale padla v nájazdoch. (3:2sn) A tak Barani vedeli, že vo štvrtok, po poslednom zápase na turnaji zdvihnú nad hlavu trofej pre víťaza Pohára olympijských nádejí a dostanú na krk zlaté medaily. 🙂
Ak som v článku o Prievidzi na MMSR písal o tesných prehrách, v prípade Banskej Bystrice boli zase práve tesné výhry o jeden gól základom úspechu. Zvládnuť tesné zápasy so Slovanom, Prievidzou a Nitrou víťazne určite nebolo jednoduché ale chalani ukázali, že na turnaji sa pravdepodobne najlepšie vysporiadali s tlakom a náročnými situáciami. Alex Fák mi po turnaji povedal, že sa to stále snažili mať v hlave pod kontrolou a myslím, že to sa im veľmi dobre darilo. 🙂
Štvrtkový posledný zápas bol už o tom, že chalani chceli turnaj uzavrieť víťazne a taktiež si chceli postrážiť cenu Fair-play. Ja som si tento zápas užil na tribúne spoločne s Adamom bez stresu a taktiež sme rátali, koľko trestov ešte môžu chalani dostať. 😀 Posledná tretina sa potom či už hore na tribúne ale aj dole na striedačke zmenila z „dajme gól“ na „nieeeee, už nefauluj!“. 😀 Keďže chalani si dávali naozaj pozor, nakoniec to vyšlo a okrem majstrovského titulu si odniesli do Banskej Bystrice aj cenu Fair-play.
napokon to teda zvládli výsledkovo bez zaváhania a ešte aj s takýmto bonusom.
Bystričania neobišli na prázdno ani pri vyhlasovaní najlepších hráčov turnaja. Najužitočnejším hráčom celého turnaja sa stal obranca Banskej Bystrice Ján Potkan. Jančimu aj touto cestou ešte raz gratulujem. 🙂
Potom už oslavy mohli prepuknúť naplno chalani sa tešili na ľade s trofejou a medailami a ja som sa tešil tiež, že po troch rokoch účasti na MMSR môžem byť aj ja pri nejakom titule. 😀 Bol som rád, že trénerovi Karolovi Ozorákovi, s ktorým sme sa stretli už na tretích majstrovstvách to tentoraz vyšlo s chalanmi na zlato a bolo vidieť, že si to tiež patrične užíva. 😀
No a samozrejme nemôžem zabudnúť na Polďa, s ktorým sme na MMSR spolu boli doteraz pri samých bronzoch, tak sa nám to konečne podarilo prelomiť… (on v nedeľu pridal ešte jeden aby ich náhodou nemal málo…😂) Mohli sme tak uprgradovať našu spoločnú fotku z pred roka, no a uznajte, že s tou zlatou medailou to vyzerá lepšie….😃 Bol to pre mňa určite náročný týždeň (fyzicky a miestami aj emočne🙂) a práve tento parťák mi ho pomáhal zvládať prevažne s úsmevom, pozitívnou energiou a dobrou náladou, tak mu za to chcem ešte raz pekne poďakovať. 😉
Zase raz budeme mať na čo spomínať.
