Včera odohrali šiestaci zaujímavý zápas proti Dubnici. Tá začala zápas lepšie, v prvej tretine bola herne lepšia, vyhrávala po nej 0:2. Samozrejme potom prišla prestávka a tréneri sa snažili niečo zmeniť, aby sa chalani a dievčatá vrátili do zápasu.
To sa do istej miery podarilo, výkon v druhej tretine sa zlepšil, ale po nešťastnom momente sme ju prehrali 0:1. Nastalo teda to, čo sa v tejto kategórii stáva, keďže sa hrá na body a za každú vyhratú tretinu sú dva body – prehrávali sme 0:4 na body, hoci v zápase sme prehrávali iba 0:3 na góly.
Bola tam zaujímavá pasáž na konci druhej tretiny, keď sme hrali presilovku. Tréneri sa rozhodli odvolať brankára, v snahe vyrovnať, aby sme ešte ostali v zápase. Najskôr sme si zobrali time-out my, prešla akcia, vystrelili sme, brankár chytil puk. Potom si zobrali time-out hostia. Toto všetko sa dialo na konci druhej tretiny, pretože sa tam rozhodovalo o výsledku zápasu. Ak by sme vyrovnali, ešte by sme mali šancu aspoň na remízu podľa bodového systému. Ak by sa nám to nepodarilo, bolo jasné, že Dubnica tento zápas oficiálne vyhrá.
Nepodarilo sa nám to. Po druhej tretine už bolo podľa systému bodovania tretín prakticky rozhodnuté. Ale keď som videl energiu na lavičke počas druhej prestávky, bolo mi jasné, že snaha vyhrať aspoň tú jednu tretinu tam určite bude.
V tretej tretine sa nám to veru konečne podarilo zlomiť. Dali sme pekné góly a keď chalani a dievčatá ucítili, že to ide, bolo vidno, ako sa mení energia na lavičke aj na ľade. V prvej tretine bola Dubnica jasne lepšia a nás podržal brankár, vďaka ktorému sme dostali len dva góly. V druhej to bolo prakticky vyrovnané, aj keď sme inkasovali. V tretej sa to úplne preklopilo na našu stranu.
Dubnica sa dostávala pred našu bránu iba sporadicky a my sme si po prvom góle išli za ďalšími. Technicky sa už zápas zvrátiť nedal, ale prehrávali sme 0:3 po dvoch tretinách a zrazu sme dali tri góly v tretej a išli sme si za štvrtým. Nakoniec sa to podarilo a mali sme z toho fakt veľkú radosť.
Boli sme radi aj kvôli tomu, ako hráči k tomu pristúpili. Aj keď už s bodmi nešlo nič spraviť, išli do toho naplno a dokázali otočiť výsledok na góly. Pomáhali brankárovi, aby udržal nulu v tretej tretine. Bola to pekná tímová práca. Energia z lavičky bola veľmi dobrá a po zápase tam bola radosť ako z víťazstva. Hráči to jednoducho brali tak, že zápas otočili. A to nevidíš každý deň, že sa vrátiš z 0:3.
Pre mňa to bolo o tom, že jeden gól, druhý gól – a zrazu sa mení priebeh zápasu. Chytili sme sa a už sme nepustili súpera späť. Možno keby to prišlo skôr, možno by sme ten zápas ovládli ešte viac. Ale je super, že aj keď sa zo začiatku nedarilo, chalani to nezabalili.
Počas zápasu nám dokonca odchádzali hráči – jedno zranenie, druhé zranenie – a oni to vybojovali aj za tých spoluhráčov, ktorí zápas nedohrali. Mali sme z toho veľmi dobrý pocit.
Včera sa naplnilo to, že výsledok, ktorý svieti na internete, nie je až taký podstatný. Podstatné je, že chalani a dievčatá vedia, čo dokázali. Vedia, že to nezabalili. Vedia, že sa dokázali vrátiť do zápasu.
A tak prirodzene zavládla po zápase dobrá nálada z toho, akým spôsobom sme zabojovali a dokázali niečo, čo súper už asi nečakal.
Určite si za to všetci zaslúžia pochvalu a snáď si z toho odnesú skúsenosť, ktorá im pomôže zvládnuť aj ďalšie podobné momenty v budúcnosti. 
